Narodil som sa do krásneho, teplého, slnečného, nedeľného aprílového rána v Piešťanskej nemocnici. Napriek tomu, že mama s mojim otcom v tom čase bývala v Žiline, počas tehotenstva sa vrátila k rodičom do Piešťan, pretože na môjho otca nebol v ničom spoľah a pre tehotnú ženu bol skôr na príťaž.. Jednoducho, keď si vyberala manžela, nešla jej karta...

Mal milenky, chlastal, niekedy sa týždne neukázal doma a svojej manželke nič nepovedal, inokedy prišiel spitý, dobitý, dotrhaný. Keď ma išiel „kočíkovať“, kočár zaparkoval v krčme a zas chlastal.

Keď som mal 2 roky, rozviedli sa. Výživné samozrejme neplatil. Do veku dvoch rokov si ho samozrejme nepamätám a potom som ho videl len raz, keď som mal šesť rokov. Bolo to dosť zvláštne. Bol rok 1993. Pamätám sa, bol večer, pomaly bol časť ísť už spať a zrazu niekto zazvonil tak, ako som to nikdy nepočul:

Crrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrn!!! Zrejme iba kokot môže 30 sekúnd držať stlačený zvonček. Mama išla dolu, za ním. Po nejakej chvíli prišla za mnou, že ma chce vidieť.

Po štyroch rokoch sa len tak ukáže bez ohlásenia, zvoní jak najatý a tvarí sa, že je všetko úplne super. Má so sebou aj 18 ročného syna z prvého manželstva. Na to, že bol rok 1993, vyzeral dosť neobvykle. Rifle, koža, dlhé vlasy, piercingy... bál som sa ho. Otec s ním prišiel na obrovskom karavane. Zobral nás dnu, doniesol mi nejaké handry, tlačil kaleráby do hlavy, trepal čosi, aby sme sa k nemu vrátili. Bolo to celé divné. Bol to pre mňa cudzí človek... Vedel som kto to, je, ale nikdy predtým som ho nevidel (nepamätal som si ho). Nedokázal som zo seba dostať jediné slovo, a to som bol dosť spoločenské decko. Potom sme vyšli z karavanu, fajčil jednu za druhou a dookola trepal mame, nech sa vráti. Poslala ho do riti. Povedal mi, že keď budem mať 18, že si po mňa príde. Hrozil som sa tej predstavy. Odvtedy som ho už nikdy nevidel. Keď som mal 18 zomrel. Doplatil na svoj bohémsky štýl života. Neviem o ňom prakticky nič. Ani o jeho rodine.. Viem, že bol nejaký čas hľadaný políciou, skrýval sa kdesi v Belgicku.. ale ani neviem prečo. A je mi to jedno.. 

 Blog
Komentuj
 fotka
sabnacke  18. 12. 2015 23:41
na toto som sa tešila... a teším sa na ďalší!
 fotka
mojdedo  19. 12. 2015 00:14
@sabnacke nechapem preco
 fotka
sabnacke  19. 12. 2015 00:18
pretože je to príjemné čítanie. dobre píšeš a je za tebou zaujímavý príbeh očividne.
 fotka
mojdedo  19. 12. 2015 00:19
 fotka
meaning_fullness  19. 12. 2015 08:43
Kámo veľmi rád toto čítam
 fotka
aventine  19. 12. 2015 08:57
Desive, s tym ze povedal "pridem si po teba ked budes mat 18" a vtedy umrel..
 fotka
mojdedo  19. 12. 2015 09:02
@aventine hej, vlastne az teraz, ked som pisal tento blog, som si tie casove suvislosti uvedomil... lebo nikdy predtym som sa tak do hlbky nad tym celym nezamyslal...
 fotka
zajkousko  19. 12. 2015 13:13
ľudia by mali konečne pochopiť, že Božie mlyny, melú pomaly, ale isto...
čo čakal tatko, že dokedy bude "vystrájať", o mrtvych len dobre, ale je to memento pre živých...

Píšťany su krásne mesto, chodil som tam na hotelku
 fotka
mojdedo  19. 12. 2015 13:14
@zajkousko milujem to mesto
10 
 fotka
agord  19. 12. 2015 19:20
Teším sa na 4. diel.
11 
 fotka
mojdedo  19. 12. 2015 19:24
@agord vydaný
Napíš svoj komentár