pamätáš na to hnusné teplo, keď sme sa prvý krát stretli? Obaja v čiernom, jak takí retardi, šak metal, nie? a potom tie dlhé debaty pri západoch... mnohé večery v čajovni, v pivárni, v parkoch, no nebolo to krásne?
A keď som ťa zobral na tie jazerá opekať? Nikde žiadne drevo na opekanie a ja ako najväčší geroj som vytiahol z kufra požičanej zhnitej škody 105 30 kilo dreva (lebo som vedel jak to tam chodí a že drevo na 5km okolo nie je k sehnání..) .. a potom sme ležali na deke... len tak.. oheň dohorieval... rybári zazerali... bolo teplo, a tie "nenápadné" dotyky ... ach boli sme mladí...
a keď som ťa zaviezol domov vedel som, že padne prvý bozk. Bol som nervózny a predtým než som zastavil pred tvojim domom som zabudol z nervozity vyhodiť rýchlosť, pustil som spojku, a auto podskočilo dopredu a motor zdochol... ani sme to polmetrové poskočenie auta veľmi neregistrovali,
odopli sme si pásy, pozreli sa na seba.. a dali si prvý bozk. Po chvíli si splašene povedala, že musíš ísť a spanikárene si utiekla... pamätáš?
a o týždeň na to sme mali ísť na festival, ale všetci sa na to vykašlali, tak sme boli v stane, len ty a ja, celý festival sme sa venovali len sebe... a potom milión ďalších fesťákov, koncertov, turistík, stanovačiek, aquaparkov, lyžovačiek, dovoleniek, galérií, hradov, zámkov, múzeí... ale prežili sme aj kopec veľmi ťažkých vecí, ale zvládli sme to, no nie? a odvtedy ubehlo už mnoho rokov... len škoda, že keď sme už kopec rokov spolu a máme ďalšie (z mnohých) výročí, že sme teraz od seba tak dlho a ďaleko
.... navždy tvoj P.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár