Občas sa cítim použitá a využívaná, ako nijaký produkt, ktorý spoločnosť bežné využíva,.. ako záchodový papier. Občas sa cítim spotrebovaná, možno aj som... Asi si dám vytetovať ten čiarkový kód, ktorý som už dávno chcela, možno potom prestanú. Dám si vysokú cenu. Možno im bude ľúto platiť, ale do teraz sa ma tiež nikto nepýtal, možno by ma ukradli, možno by ma odsadili z dani, možno by sa snažili vyjednať inú cenu. A znovu by ma len používali. Cítim sa prázdno, ani len dopoly plna, čisto prázdno, až nato že sa necítim čistá, ako vypitý pohár, s mastnými stopami od pier a prstov. Už som sa sprchovala, ale aj tak mi to nepomohlo. Dušu neočistím vodou, ani mydlom. Občas som však ako smetný kôš, do ktorého ľudstvo hádže čo sa mu nepáči a nepotrebuje, alebo čo použilo, či spotrebovalo. Možno aj mňa raz zahodia. Raz možno už nebudem slúžiť dostatočné dobre a zahodia ma. Veď aj ja keď použijem vreckovku ju zahodím, a asi nie som taká z látky, ktorá sa vyperie, aj tak by ma raz zahodili... Veď už teraz ma zahadzujú, si ma podávajú. Už sa asi deriem. Raz ma možno nijaká dobra duša nájde na blšom trhu a zľutuje sa, alebo sa jej bude páčiť môj retro vzor a odloží si ma do nijakej skrinky či škatuľky, ale nechcem aby ma zavreli do škatuľky, chcem byť račej vonku, možno ma tá dobrá duša zabudne na parapetní. Možno by ma však odfúkal vietor a chvíľku by som vedela voľne lietať a potom by som padla na cestu a prešiel by ma kamión, možno by ma niekto použil ešte ako handru, aby utrel hovno na podlahe alebo by ma nijaký dedinčania spálili... lebo to by bolo fajn, lebo ten popol, ktorý by po mne ostal, je ľahší než tá vreckovka a teplo z ohňa by narazilo na studený vzduch a vyfúklo by ma znovu do vetra, až do oblakov a vrátila by som sa ako špina v daždi, ktorú umývate z okna.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
jeseter  21. 12. 2006 22:16
zivot je zlozity,preto sa neoplati chapat ho
Napíš svoj komentár