kazde rano stavam znovu, aby som na zlomenych nohach sla dalej, uz si nepamatam kto si ktory moj organ vzal a kto ma skalpelom naporcoval, ze zostala uz len moja kostra. nestalim krokom vsak pokracujem pokym sa k veceru nerosipem a neustlem si tiche lozsko na studenej zemi, kde sa mi este posledne kosti zlamu.
pamatam si ako mna pochovali, ale ja nemam pokoj a aj tak kracam dalej na zlomenych nohach. uz pred mojim casom si pamatam kazde svitanie a zapad slnka, neviem ci som vobec umrela, predtym nez ma pochovali a mozno som este nikdy nebola ziva. vidim ako vietor fuka a hybe stromami, uz nemam kozu, aj tak ho citim jemne hladit. vibrala som si vecny zivot aj ked je otazne ci som zila- ale mozne to je- pretoze tu stale som.
a len preto ze ju hladam....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lagu  13. 1. 2007 13:48
Kto hľadá, nájde.

(Niekedy aj to, čo by radšej nenašiel...)
Napíš svoj komentár