Anabela od detstva chcela cestovať časom, teraz mala 18 a stále ju to neopustilo, jednoho dňa narazila na ulici na starého pána ktorý sa jej predstavil ako Hubert Marstroj a že vraj je z budúcnosti z roku 3132 a že vraj je to svet plný možností.Autá už nie su, miesto aut sú autám podobné vznášadlá ktoré lietajú cez 300km za hodinu.Dievča mu ani náhodou neverilo, vlasne kto by veril, človeku ktorý tvrdí že je z budúcnosti? No predsa nikto.Povedal jej nech ide za ním, zvedavosť nad opatrnosťou ju premohla a išla za ním, doviedol ju do starého dávno zabudnutého skladiska v ktorom nič nebolo, ale bol tam starý špinavý koberec.
Išiel k nemu a odhodil ho.Bol tam drevený poklop ktorý odsunul, a objavili sa tam schody po ktorých vystúpal dolu a Anabela za ním.A neverila vlastným očiam, čo zbadala bol tam prístroj so sedačkou a čiselníkom, kde bol rok 2009, pristúpila k nemu a sadla si, bola zvedavá či to funguje nastavila rok 1415 a stlačila tlačítko, nič sa nedialo už, už chcela zosadnuť, keď nahle sa niečo začalo diať, celý prístroj sa začal chvieť a točiť do kolečka, vykríkla a zavrela oči a zrazu to prestalo, otvorila oči.Bola niekde na lúke.Bola to pravda je v minulosti zosadla zo stroja a stroj, ktorý bol prekvapivo lahký ako bicykel schovala za kríky...

 Rozprávka
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár