Profesor skončil prednášku, konečne pomyslela som si už musim domov, lebo musim stražiť svoju 6mesačnú sestru, rodičia sa na staré kolená rozhodli mať dieťa a já za to musela platiť súkromným životom, priatel sa so mnou rozišiel a to sme spolu chodili 9mesiacov a 2týždne, už je to mesiac čo spolu nejsme trápila som sa preto, ale prednedávnom som pochopila že je to idiot, tak ma to už nemrzí.
Chcela som odísť keď na mňa zavolal profesor-Slečna Březinová počkajte chvilku, mám pre vás domáci úkol.
Otočila som sa-A akí pán profesor?
Počúvala ste čo som hovoril slečna?
Ano počúvala
Tak no toto je pravda a chcem aby ste sa na to pozreli, na jeho hrobku je tu v Bratislave, na cintoríne čo sa už dlho nepoužíva teda 200rokov.
Ako dobre pán profesor.
Nerobte si z toho srandu slečna, chcem aby ste tam išla a napísala o tom referát z dojmov o hrobke a vcítila sa do človeka ktorí zabil svoju ženu za neveru a bol zabit tým čo ho podviedol a prečo bol podvedený svojim najlepším priatelom, ako sa cítil hmmm, odkial sa vzal ten vztek?
Hmmmm zaujímavé no mrknem sa na to ale dnes ne mám na starosti svoju sestru má len 6mesiacov je to ešte mimčo.
Dnes v noci slečna dovediem vás tam a nechám vás tam.
Hmmmmm to je bláznivé.
Za ačko ani ne.
Neviem kam som vtedy dala rozum a súhlasila som, možno z túžby dostať po prvé ačko od neho nikdy ačka nedával...
V noci pre mńa prišiel bol celý v čiernom, zaviedol ma do auta ani slovo nepovedal.Zaviedol ma na miesto kde nebolo ani živáčka mne to tu pripadalo ako v zapadákove kde nič tam nič bolo to desivé, ale niečo pred nami bolo hrobka, dvere sa jej náhle otvorili, ja som k nim šla ako omámená, išla z tadial zvlášna žiara, vstúpila som do vnútra.Ta žiara vychádzala z hrobky, počula som hlas v hlave volal ma k sebe do hrobky, chytila som sa víka hrobky bolo teplé, malo byť studené veď je to kameň, ale ono bolo teple a žiara vychádzala z vnútra.Chcela som odtiahnuť ruku z víka ale nešlo to, víko sa začalo odsúvať s hrôzostrašným zvukom, zvrieskla som a snažila sa ruku odtial otrhnúť ale nešlo to a potom to povolilo spadla som rovno do náruče profesora, niečo nezmyselne blábolil a nechcel ma pustiť.Dlane mi dal násilím do zadu k sebe a zvazoval mi je.
Čo to robíte profesor?
Mlč a dívaj sa Izabel!
Z hrobky vyliezal človek, ne človek ale kostlivec, oči mu narudo svietili, vrieskala som, pozrel na mňa.
Je to ona pane tá diki ktorej budete zas čovekom...Koniec 1časti
Rozprávka
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nzch
11. 5.mája 2009 23:21
som zvedava na dalsiu
2
Viem, že to pravdepodobne nemal byť zámer, ale mne sa to zdalo aj trochu vtipné...
Napíš svoj komentár