Ale raz išiel priatel do honbachu, zaprisahala som ho že nech cez kolajnice nechodííííííííííí.Slubil mi že nepojde, to ma ukludnilo.V izbe som si pustila hudbu a tancovala a zrazu ma strašne začalo bodať v bruchu skríkla som a padla na kolená.A zrazu bolesť tak ako začala náhle utnula.Nevenovala som tomu pozornosť a dalej tancovala, keď mi za dve hodiny začal vyzvánať telefon volal moj priatel Tadeáš.Ahoj zlato, ozvala som sa, ale hlas čo sa mi ozval nepatril mojmu priatelovy ale niekomu cudziemu.
Slečna Markéta, ozvalo sa.Ano povedala som a vtej chvíli sa mi zrútil svet, hovoril plynule a bez prestania:Slečna je mi to velmi luto ale váš priatel je mrtví, zrazil ho vlak, prešiel mu cez brucho, na mieste bol mrtvíííííííí....Zapotácala som sa a odpadla....
Na pohrebe boli jeho rodičia a kamoši ja medzi jeho rodičmi sedela v prvej rade v kostole, bolo to strašnééééééééééé.Pre pláč som ani nevidela, jeho mama ma držala okolo ramien, aj keď ona musela trpieť ešte viac ako ja bol to jej syn...
Tak sa skončila moja prvá láska ktorá začala od školky a skončila keď som dospela, koniec krásneho detstva, začiatok pekla...
Koniec
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kikuska1
5. 5.mája 2009 00:32
preboha dufam ze to nieje skutocne
Napíš svoj komentár