Sme spolu ešte len necelé dva mesiace. Nieje to skoro? Neviem. Ale teším sa na ten "útek" z domova. Nebude to tajný útek. Všetci o tom vedia.
Začnem tam nový život. Budem pracovať o niečo viac ako som pracovala doteraz. Budem stáť na vlastných nohách.
Mám milión nezodpovedaných otázok. Budem tam môcť niekam ujsť? Čo keď sa mi nebude dariť? Zvládnem to? Čo keď budem mať problém s financiami? Ale...čo ak to tam bude jednoduchšie ako tu? A ešte: prežíva toto každý, kto odchádza od rodičov a stavia sa na vlastné nohy?
Môj priateľ je skvelý. S nikým mi nebolo tak úžasne ako mi je teraz s ním. Ale stať sa môže čokoľvek. Nechcem to privolať, ale nikdy nehovor nikdy. Sme ešte dosť mladí a predsa sľubovať si lásku až do konca života v päťdesiatke je oveľa úprimnejšie ako v dvadsiatich rokoch života.
Neviem, čo mám od toho očakávať. A neviem či je to dobré, ale očakávam veľa. Dúfam v lepší nový život. V niečo čo ešte nepoznám, ale som presvedčená, že to bude niečo dobré a super.
Človek musí mať veľké sny, žiť pre tie sny a ísť si za nimi. A myslím, že som dosť tvrdohlavá na to, aby som vždy dosiahla to čo chcem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár