Hrdzavá mačka vyskočila na postel a sklenený prívesok na zelenej stužke na jej krku zahrkotal. Uložila sa na deke, privrela oči a čakala, kým sa pán neprebudí. Slnečné lúče prenikli cez medzeru medzi závesmi a trafili Natienovi presne do očí. Neznášal také prebudenie. Uhol hlavou zo svetla a zbadal mačku ktorá pri ňom stihla zaspať.
„Ty už si tu?“ povedal no nečakal od nej žiadnu odpoveď. Pohladil ju a vyliezol z postele. Obliekol sa, prešiel ku krbu a zapálil ho.
Mačka sa prebrala na závan tepla a vôňu pripraveného jedla. Pribehla k nemu a obtrela sa mu o nohy aby si ju všimol. Natienn sa usmial a zložil tanier zo stola na zem. „Len si daj. Je to len tvoje.“ Keď dojedol otočil sa k nej a chvíľu na ňu len tak hľadel.
„Dnes som mal zvláštny sen,“ povedal a nespúšťal z nej oči. „Bola tam prekrásna žena. Ani ju nepoznám no akosi som vedel, že by som s ňou chcel stráviť zvyšok života.“ Mačka na okamih prestala jesť a pozrela na neho zelenými očami ako keby počúvala každé jeho slovo. Preto pokračoval. „Mal som ruky natiahnuté k nej, ona mala oči v slzách a pýtala sa: ...môžeme byť spolu? Ja som jej odpovedal: to s tebou som chcel vždy byť. Potom sa mi stratila pred očami a cítil som akoby to malo byť navždy. Na to som sa prebral.“ Mačka úplne prestala jesť a odišla z miestnosti. Natienn iba dodal: „Aspoň vieš počúvať.“
Ešte v ten deň Natienn prišiel k posteli na ktorej ležala jeho mačka. Sadol si ku nej a pohladil ju so slovami: „mám aspoň teba, keď všetko ostatné sú len sny.“ Mačka sa strhla a poškriabala ho na ruke. Natienn ruku hneď stiahol a nechápal čo sa to stalo. Ona na neho stále syčala a cerila zuby. Radšej od nej odstúpil. Zoskočila z postele, rozbehla sa k stolu kde jedli a cez otvorené okno sa dostala von. Natienn vybehol von z domu a utekal za ňou.
Prenasledoval ju až von z mesta cez pláň až k blízkemu lesu. Tesne po tom, čo sa mu mačka stratila, narazil v lese na kamennú vežu. všimol si ako sa zavrtel hrdzavý chvost v malej diere v stene veže. Obišiel vežu dokola no jediný vchod ktorý našiel bolo okno na vrchu veže. Pristúpil k stene a začal liezť smerom k oknu. Dostal sa až na úroveň okna. Zachytil sa rukami kamennej rímsy a povytiahol sa vyššie aby videl dnu.
Ruky mal natiahnuté pred sebou a hľadel na ženu stojacu na druhej strane miestnosti. V rukách zvierala luk a jej hnedé vlasy jej zakrývali ramená. Na krku sa jej zaleskol sklenený prívesok s vodou vnútri. Zo zelených očí jej tiekli slzy. „Chcela som ti toľko ukázať no nedal si mi šancu. Keď chceš byť s nejakou ženou zo snov, ako môžeme byť spolu?“ Natiahla luk a vystrelila. Šíp sa zavŕtal do Natienovho ramena. Zakričal od bolesti no nepustil sa. „To s tebou som chcel vždy byť,“ riekol do tmy. „To ty si, žena z mojich snov.“ Vtedy stratil všetku silu v rukách a pustil sa. Jeho hlava klesla pod úroveň okna a žena sa stratila. Nasledoval tvrdý dopad na zem. Tesne pred tým ako stratil vedomie uvidel hrdzavú mačku ako na neho hľadí zelenými očami. Potom odbehla preč.
Natienn sa prebral na posteli. Jeho rameno bolo ošetrené a zlomený šíp ktorý ho zranil bol položený na stolíku vedľa neho. Siahol po ňom druhou rukou a obzeral si jeho kovový lovecký hrot. „Á, už ste sa prebrali,“ prehovoril neznámi muž stojací v dverách. „Nič sa nebojte. Vítajte späť medzi živými. Mali ste naozaj veľké šťastie, že vás našli. Nebyť tej mačky čo sa vrhla na mestské stráže asi by sa o vás nikto nedozvedel.“ Doktor sa na chvíľu odmlčal a pristúpil k nemu. „Viete, ešte nikdy som nezachránil nikoho tak blízko smrti.“
„Ďakujem vám,“ prehovoril Natienn no jeho hlas bol taký slabý, že doktor len pokýval hlavou a tváril sa, že mu rozumie.
„Dobre, nechám vás odpočívať,“ povedal a prešiel opäť k dverám. „Skoro by som zabudol. Bola tu za vami nejaká žena a nechala vám tu odkaz.“ Ukázal na stolík kde ostala druhá polovica šípu. Bol na ňom malý poskladaný papierik. Natienn po ňom siahol, rozložil ho a začítal sa do riadkov textu. tie mu na tvári vyčarili úsmev. Znovu poskladal správu, vrátil ju na stôl a pokojne si ľahol. Slová zo správy mu stále hrali v hlave. Stálo v nej: niektoré sny sa plnia.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár