Ďalší seriál ktorý pozerám, je The Borgias. Len nepodarilo sa mi zistiť, koľko to má mať celkovo častí, lebo všade je iná info. Raz nájdem, že to má 12, raz 10 a ja mám stále len 9. Viac som nenašla. Tak ak viete, napíšte. Budem rada.
Za ten mesiac, čo som tu nič nepridala, sa udialo dosť vecí. Všetci konečne robíme, čo je fajn. Len máme len jeden telefón zatiaľ a keď niekto volá, vybavujem všetko ja. A keď každý robíme niekde inde, je dosť ťažké všetko skoordinovať a zosúladiť veci tak, aby nám všetko dobre vychádzalo a aby sme boli celá rodina aj niekedy pokope. Ale tak snažím sa
Toto počasie je tu strašné. Jeden deň je tu na skapanie, ako tento víkend a teraz je len 8°C, búrka. Výkyvy ako šľak. Ale čo tu bolo 5.8., tak to bola poriadna búrka. Najprv nič, po chvíli sa zatmelo, začal fúkať vietor, zima, potom začalo pršať a ako inak, aj krúpy padať. Tu takmer vždy keď prší, padajú aj krúpy. Ale našťastie to boli veľké len ako 25 centovka, čiže žiadne golfové loptičky, ako niekedy. Mali sme ich plný trávnik pred domom a na ceste to vyzeralo ako sneh. Dosť veľa ich popadalo, ale žiadnu škodu nám nenarobili. Len nezávidela som tým ľuďom, čo išli peši po ulici a tie krúpy ich bombardovali, to muselo aj bolieť...
Posledný júlový týždeň sme oslavovali ocinove narodky, tak sa u nás zišli jeho kolegovci z roboty a bola zábava na záhrade. Boli sme hore asi do druhej, lebo ráno bolo treba ísť aj do roboty A tento víkend sme oslavovali zas, ale jeho meniny. Tak sme si konečne oddýchli pri vínku, pivku a dobrej whisky.
Ale teraz aj niečo o našom výlete do hôr a skál. Prvý augustový víkend sme si naplánovali spoznávať okolie Calgary. Tak sme sa museli zariadiť tak, aby sme neboli v práci, čo nám nakoniec aj vyšlo. V sobotu sme si požičali auto a namierili sme si to na východ od mesta, asi 130km ďaleko. To je ozaj malá vzdialenosť, tak sme to aj rýchlo prešli. Diaľnice tu a doma sa nedajú porovnať. Prvá zastávka bol Horseshoe Canyon. Prišli sme tam skoro, ešte tam nikto nebol, tak sme zišli dolu medzi pieskovcové kopčeky, v ktorých sa dajú nájsť aj nejaké fosílie. Lenže už je to celé prebádané, tak nebola šanca, aby sme niečo našli. Ale snažili sme sa. Len strašne tam fúkalo, tak sme to vzdali a vyrazili ďalej. Pár kilometrov ďalej na juhovýchod odtiaľ je miesto, ktoré sa volá Hoodoos. Sú to pieskovcové skaly vymleté vodou. Niečo krásne. Trčia ako nejaké stĺpy, až sa zdá, že ten kameň na vrchole onedlho spadne. Ale to sa ozaj len zdá. Tam sa už začalo aj pomaly otepľovať, začalo aj slnko svietiť, tak tie skaly vyzerali pekne. Také niečo doma nemáme. Škoda.
Ako čas pomaly plynul, bolo treba posunúť sa ďalej. Cez mestečko Drumheller, okolo ktorého všetko toto je, sme prešli až do malej „osady“ menom Wayne. Voľakedy tam boli bane na uhlie, len teraz to už asi nefunguje, lebo žiadnu baňu sme nenašli J len jedna vec ma zarazila a to, že niekedy tam bývalo okolo 2000 ľudí a teraz tam bola taká tabuľka, ako keď sa hráva futbal niekde na dedine a jeden človek musí pretáčať čísla. A bolo tam len číslo 27. Dosť klesla populácia za tie roky
Severne od Drumhelleru je Royal Tyrell Museum, ktoré je miestom najväčšej zbierky kostí dinosaurov na svete. A bolo tam teda čo pozerať. Kostra T-Rexa hneď za vchodom, ostatné kostry nainštalované do rôznych polôh. Veľmi sa mi tam páčilo. Miestnosti boli porozdeľované do rôznych období, v ktorých dinovia žili. Mali tam aj živé tvory, napríklad nejaké divné ryby s ostňami na chrbte. Vyzerali ako z iného sveta, ale to boli len potomkovia nejakých vymretých. Jeden chalan tam aj čistil kosť zo skaly. Ja neviem ako môžu tí ľudia vedieť, čo je to za kosť a ešte aj z čoho. Ja som tam videla len skalu, z ktorej trčal malý kúsok kosti a v živote by som nevedela povedať, z čoho to je. Možno by som ani netušila, že to je nejaká kosť. Bolo tam super. Len vadilo mi to svetlo, čo tam mali. Všade tma, len nejaké farebné svetlá, ktoré nerobili dobre na oči. Ale konečne sme niekde boli, všetci spolu, kde sa všetkým páčilo. A o okolí ani nehovorím. Mali to tam pekne upravené, ešte aj s vyhliadkou na kopci. Cez ďalekohľad som videla aj golfové ihriská medzi kopcami za múzeom. Neviem kam ich ešte postavia. Zbytočne zabratá plocha.
Po ceste z múzea sme sa zastavili v Subwayi na obed a večeru v jednom. Mám rada tento obchod, lebo viem, čo si objednávam a vidím, čo mi tam dávajú. Žiadny prepečený olej, ale zelenina a kvalitné mäso a syr. Mňamka.
Pred vstupom do Calgary sme sa ešte zastavili v obchode, ktorý bol strašne veľký. Obrovské nákupné centrum, s miliónom obchodov. Strávili sme tam asi 4 hodiny a to sme ani poriadne celé neprešli. Ale jeden obchod je tam neskutočný. Zameraný na outdoorové veci, stanovanie, člnkovanie, rybárčenie, poľovanie,... skrátka všetko čo človek potrebuje, keď ide do prírody. Také niečo doma nenájdete. A interiér zdobili vypchané zvieratá, takže to tam vyzeralo ako niekde v lese. Aj atmosféra tam bola fajn. Len tie ceny boli trošku vyššie.
To bol jeden deň plný zážitkov a niekoľko sto fotiek. V nedeľu sme sa vybrali opačným smerom, na západ od Calgary, do národného parku Banff. Ja som tam už bola viackrát, aj v lete aj v zime, ale tam kde sme boli, som ešte nebola. A tým miestom bola atrakcia menom Banff Gondola. Nie, nebola to žiadna loďka, ale lanovka na vysoký kopec, Sulphur Mountain (2,281 m). Najprv sme aj chceli ísť lanovkou, ale krajšie bolo ísť peši, až na vrchol. Lesný chodník dlhý až 5,8 km nám trval zdolať za necelé 2 hodiny, čo bolo skvelé, lebo informačná tabuľka uvádzala, že by to malo trvať 2-5 hodín. bolo super počasie, čiže výhľad z takej výšky bol neskutočný. Výhľad 360°, všade okolo vás len hory, pod vami na jednej strane mesto Banff, obrovský hotel Fairmont, rieka, ktorá tade pretekala,... nevedela som, na ktorú stranu sa skôr pozerať. Ale to nebolo všetko. Po drevených chodníkoch sa dalo prejsť na druhý kopec, ktorý bol trochu vyšší a na vrchole bola postavená malá budova, ktorá slúžila na skúmanie rôznych lúčov z vesmíru, ako napr. gama alebo infra lúče. Zaujímavé bolo, že všetok na stavbu vyviezli hore na koňoch. Neviem si vôbec predstaviť ako, lebo to bolo dosť strmé. Chúďatká kone. Sa nanosili kameňov. Porobili sme fotky z každej strany, lebo treba všetko zdokumentovať, nie? Možno tam už nikdy nepôjdem a keď tak, tak jedine na lanovke. Cesta dole trvala len 1,5 hodiny. To bolo už v pohode, ale keď sme konečne zišli dolu k autu na parkovisko, nevedela som po tom rovnom asfalte chodiť. A strašne ma boleli kolená a nárty na nohách. Rýchlo sme sa v aute prezliekli do čistých vecí, lebo dostať sa hore na kopec bola námaha a obdivujem tých šialencov, ktorí si to šinuli hore rýchlosťou blesku. Teda len okolo nás, čo sme lapali po dychu prefrčali, ako keby neboli vôbec unavení. A najlepšie bolo, keď my sme ešte ani hore neboli a holka, čo nás predbehla, lebo hore utekala, utekala aj dole. To neviem ako stihla, dostať sa hore, popozerať sa tam a ešte utekať aj dole. Tu sú divní ľudia, ale pomaly si zvykám
Oddýchnutí a najedení sme sa ešte zastavili v meste Banff, aby sme si popozerali krásnu záhradu, ktorú tam majú. Volá sa to Cascades of time Gardens. Tam sme strávili asi pol hodinu. Bol to raj pre maminu, lebo ona takéto veci môže. Pekne upravený terén plný kvetov. Lenže čas nás tlačil a ešte sme chceli ísť do hôr, ale po vyše 11km túre do kopca a z kopca sa nám teda nechcelo ešte vyše hodinu šliapať niekde v lese k vodopádom. Možno tam ešte niekedy pôjdeme, uvidíme.
Tak takto sme strávili víkend. Nachodení, ale spokojní s tým, čo sme videli. Pomaly začíname spoznávať Albertu a jej krásy. A vôbec to nemáme ďaleko, len čo by kameňom dohodil je všetko, čo sa dá vidieť.
A celý týždeň som sa nemohla poriadne hýbať. Nie že by som mala svalovicu, len ma skrátka boleli pri každom kroku kolená a nárty a potom sa k tomu pridali ešte aj bedrové kosti.
Ale víkend to teda bol na nezaplatenie, odporúčam každému, kto sem raz pôjde. Je tu všeličo, len treba vedieť kde a kedy sa niečo deje. O zážitky budete mať postarané.
A čo ma čaká v najbližších dňoch? Za dva týždne odchádza domov mamina s bratom, tak konečne budem mať izbu len pre seba. A zo Slovenska k nám príde návšteva, tak sa už teším a dúfam, že počasie sa umúdri a nebudú ani horúčavy ani zima, ale tak akurát. Tak Monika, rýchlo sem príďte, nech môžeme ísť na nákupy
Horseshoe CanyonHorseshoe CanyonHoodoosHoodoosRoyal Tyrell MuseumCrossIron Mills - obchodCrossIron Mills - obchodvýhľad z vrcholuchipmunkFairmontvýhľad na Banffvýhľad na BanffGondolazáhrady v Banffe
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Napíš svoj komentár
Tak a už sa začínam baliť...teda nebalím, nakupujem až v Kanade