Mesiac bez internetu (Denník)

Po dlhom zvažovaní sem nakoniec dávam tento článoček. Pokúsim sa v ňom popísať obdobie, ktoré mám za sebou (čo som prežíval, ako som trávil čas) a čo mi celkovo dalo. Zároveň sa týmto pokúsim nadviazať na článok, ktorý som sem hodil pred pár mesiacmi.
Pokiaľ si ho prečítate, budete presne vedieť, čo ma viedlo k tomu zriecť sa na nejaký čas techniky.
Pôvodne som si predstavoval tento denník úplne inak. Chcel som ukázať aký pestrý bol a môže byť život bez internetu / PC. Mal som rôzne plány ako si vyplniť čas. Čo robiť počas slnečných dní, čo naopak, keď je vonku sychravo a človek je nútený byť doma. Namiesto toho som väčšinu mesiaca Jún strávil v práci. Šlo o prácu pre jeden veľkoobchod, kde som bol vtedy zamestnaný cez agentúru. O tom tu však nebudem písať. Len toľko, že som odpracoval 20 júnových dní po desiatich hodinách denne. Nie, že by som tomu nebol rád, ale pre účely tohto blogu to bude asi tak, že viac budem líčiť tie pracovné zážitky ako dni, kedy som mal voľno.
Takže začal by som tým, že počas tohto obdobia viedol som si denník. Áno, normálny, perom písaný denník. Vždy večer som tam spísal zážitky uplynulého dňa. Sú teda detailne zachytené-pri čítaní akoby čerstvé, no keďže sú dlhé a tých dní je veľa, nebudem ich všetky prepisovať, ale vyberiem len sedem takých, ktoré boli pre mňa nejako dôležité:


1.Jún Pondelok – Tak, dnes je prvý deň mesiaca, v ktorom som si dal predsavzatie nepoužívať počítač. Výborné pocity zo včera pretrvali do dnes, čo sa odzrkadlilo v práci tým, že som bol veselší než obvykle. Bol pekný slnečný deň s teplotami okolo 23°C. Ráno po príchode do práce som si v duchu pomyslel, keď som zbadal, kto všetko prišiel, že aká to zostava. Rudino pred budovou, na recepcií Marek a Marián, ten chalan z Upc a čo ma najviac potešilo aj Rišo, čo bol so mnou v úplne prvý deň. Všetko ľudia, ktorých som už dlhšiu dobu nevidel. Ráno mi Lucia pridelila jedného nového brigádnika, ktorého zamestnala firma ako náhradu za Mira. Náhodou sa tiež volá Miro. Že mu mám ukázať, ako to tu chodí, čo kde je a tak. Tak som sa ho ujal a celý deň sme spolu pracovali. Snažil som sa k nemu správať hneď od začiatku inak ako k ostatným. Mnohých tam ešte stále ignorujem. No pri ňom som si dal záväzok, že sa budem viacej rozprávať. Skončil strednú, pred týždňom zmaturoval a teraz ide na krajinné inžinierstvo, čo ma prekvapilo. Možno budeme spolužiaci. Celý deň som od neho nepočul jediný vulgarizmus, takže si tým získal u mňa nejaké tie sympatie. Robili sme poriadok v novej miešarni. Na paletách bol pomiešaný tovar, pretriedili sme ho a druhú časť dňa sme z nudy zbytočne dokladali tovar, ktorý vlastne ani nebolo treba vyložiť. Nový tovar prišiel až dve hodiny pred koncom. Dnes nás bolo z agentúry desať. Aj ***ová osobne prišla a doniesla nám nové dochádzky. Hneď ráno sa jej Marek telefonicky pýta, že kedy dnes príde a donesie dochádzky a ona dala takú nepochopiteľnú odpoveď, že ,,keď nebude tak teplo vonku‘‘. Ráno už bolo horúco, tak pochopiteľne neskôr už nemohlo byť chladnejšie. Rudinovi som dal hádať môj vek, lebo bol zvedavý. Čuduj sa svete, odpovedal 23 tak pohotovo, až ma to zarazilo. Mirovi to celkom šlo. Chcel som ho zainteresovať do každej činnosti, ktoré mávam na starosti, nech si čo najviac vyskúša. Prvé dni sa ešte, veru nemôže vyznať, no o týždeň už bude hravo ovládať, že kde čo je na predajni umiestnené a aj poradiť zákazníkom bude vedieť, možno aj lepšie ako ja sám.
Dnes sme boli rozmiestnení takto: Štyria sme boli na druhom poschodí a zvyšok, čiže šiesti na dvore za príjmom. Robili tam nejaký poriadok, no neviem s čím. Po práci som lúštil krížovky vonku a popritom začal počúvať tie skladby, ktoré som stiahol tento rok. Čítal som komix Káčera Donalda a ešte som zabudol spomenúť, že tatka už pustili z nemocnice. Vlastne on sám tam už dlhšie nechcel ostať. Ale mal raňajky a obed zadarmo. Koľká radosť... Toľko k dnešnému dňu. Hodnotím ho: 8/10.

5.Jún Piatok – Prvý piatok v mesiaci. Deň, ktorý som očakával od októbra. Do práce som šiel na bicykli. S Braňom sme sa stretli už na príjazdovej ceste, bol len do obeda dnes, bo má autoškolu. (Zdá sa mi, že bol posledný krát v práci, odvtedy sa zastavil už len sporadicky, kvôli nákupom a papierovačkam). Hneď ráno ma vyplašil manažér, keď len čo ma zbadal mi povedal, že ma chce vidieť vedúci oddelenia farieb Igor. Vôbec som nemal tušáka, čo by odo mňa mohli chcieť a napadlo mi jediné. Že ma niekto z nich predvčerom videl, s tou rúrou čo som si vzal z odpadu, ako idem po meste. Nepáčil sa mi ani tón, akým sa so mnou rozprával. Žeby mi chceli dohovoriť, že som si vzal niečo bez ich vedomia... Ráno som vykladal tovar. Smena bola dnes tá, v ktorej sú Ivan a Marek. Potom okolo desiatej aj brigádnik Miro došiel. Braňa som sa pýtal čo si myslí, že prečo ma chcú manažéri vidieť. Jeho odpoveď sa mi zdala nereálna. No vysvitlo, že mal pravdu. Keď som zbadal manažéra Igora, hneď som sa ho aj spýtal, že o čo ide. Najprv ani nevedel. Zvolal teda Šp***a a Roba, chvíľu sa spolu rozprávali a potom si ma zavolali so slovami: Rozhodli sme. Ja som si stále myslel, že ide o tú rúrku, no ako Braňo povedal, išlo o to, že ma chceli natrvalo zamestnať. Vysvetlili mi všetko okolo pracovnej činnosti a povinností živnostníka. Dal som im vyhýbavú odpoveď, že si to premyslím do konca dňa. Zvyšok pracovnej doby som strávil zbieraním informácií od pracovníkov, čo tam už dlhšie robia. Živnosť je pre mňa dosiaľ neprebádaná voda, tak si zisťujem. Druhú tretinu dňa som bol v novom železiarstve. Spolu s Maťom a Matúšom sme ukladali rýny, kryty na komín do tých nových regálov čo sme minule stavali. Bolela ma hlava, keďže bolo teplo a málo som pil. Poobede som začal prerábať jeden regál, kde som chcel napratať epoxidy a emaily. Celkom pekne som to spravil. Po práci som sa ešte dopripravoval na spoveď a šiel som k františkánom. Mal som toho spovedníka čo obvykle. Na margo mojej ignorancie voči ľuďom na pracovisku, povedal toľko, že sa dá vidieť a hľadať Krista vo všetkých ľuďoch a prijať každého jedného taktiež nieje nemožné. Tak som si dnes splnil druhý raz v živote deväť prvých piatkov. Čakal som iné pocity, ale prekvapilo ma, aký som bol zrazu so sebou spokojný a pokojný. Až taký slávnostný nádych mal dnešná omša pre mňa. Taký deň plný prekvapení. Večer som lúštil maľované krížovky vonku na dvore a pozeral Čo ja viem. O desiatej prišla sestra domov na víkend. No ja som už spal. Typ dňa: 7/10.

11.Jún štvrtok – Parádny deň za mnou. Krásny, skvelý. V práci som spoznal Michala. Tiež brigádnik, tak Lucia chcela, aby bol so mnou prvý deň. Spolu sme robili v oddelení záhrady, ja po prvý raz. Celý deň sme ‘‘šponovali‘‘. To slovo som z jeho úst počul asi stokrát. Trocha mi to už ku koncu liezlo na nervy . Naťahovali sme protislnečné clony na konštrukcie a istili ich. Stihli sme len štyri, lebo nikto z nás najprv poriadne nevedel, ako sa to správne robí. Fajn, inteligentný chalan to je. Milý, usmievavý, iný ako väčšina. Tipujem, že musel mať krásne detstvo plné lásky. To sa ľahko pozná. Aj mama jeho sa zastavila, aby mu priniesla šiltovku a okuliare. Bola na parkovisku pod nami, asi päť metrov od nás, keď spolu volali a nejako si jeden druhého nevšimli. Tak som nejako aj z toho, ako medzi sebou komunikovali vycítil, že majú pekný vzťah. Počas obeda hore v reštike mi zavolal Martin z UPC, že či by som nešiel s ním a ešte s jeho kamošom do Anglicka do sadu robiť. Niekde v polovici plánovaného rozhovoru sa mi vybila batéria a nemohol som mu to nijak vysvetliť, až kým neprídem domov z práce a nenabijem si ju. Bojím sa, že či si nepomyslel, že som ho naschvál zrušil. Večer nedvíhal. Spomenul som na obede pred Mišom, že mi volal známi z Upc a zároveň som mu dal otázku, že či vie čo tá skratka znamená. Tipoval som, že by mohol vedieť. Najprv dal tú firmu čo poskytuje služby. Potom som mu vysvetlil slová, ktoré sú za tou skratkou a položil mu novú otázku, či vie čo znamená slovo pastoračné. On nachvíľu vyzeral zaskočene, akoby mu to slovo niečo hovorilo, ale nevedel si spomenúť odkiaľ ho pozná. (alebo to tušil, len mal pri mne pochybnosti, že či je to ozaj ono, čo si myslí). Nakoniec povedal dve slová: duchovné cvičenia. Okrajovo, ale predsa trafil. Potom vysvitlo, že osem rokov chodil na GCM.
Dnes som sa ružence modlil cestou do práce, cestou z práce, doma, pred omšou u františkánov, na streche, v mojej izbe a ešte pred spaním. Po omši som nadobudol ohromnú radosť a bol vďačný Bohu za ale úplne všetko, čo ma dosiaľ postretlo. Na streche som čítal Nasledovanie Krista. Večer som sa pozrel do ročenky a vyhľadal si Michala, no nespoznal som ho. Ani jeho spolužiakov nepoznám. Inak je asi dosť scestovaný. Tento rok ide do Talianska s rodičmi, s priateľmi by rád šiel do Bulharska a potom koncom prázdnin za sestrou do Anglicka. Cestou z práce vravel, že chodí na rybačky po okolí, tak možno niekedy aj spolu pôjdeme. Alebo aj so psíkmi z útulku vravel, že by šiel. Dúfam, že medzi nami dvoma vznikne časom veľké priateľstvo. Vtedy by to aj stálo za to, že som robil pre tú firmu. A vlastne aj to, že som nateraz odmietol pracovnú zmluvu, lebo keby to vtedy príjmem, dnes by som bol kdesi na farbách a Michala by som nikdy nespoznal. Dnešný deň si zapamätám. Možno bude aj neskôr pre mňa dôležitý. 8/10

14.Jún nedeľa – Dnes bol posledný deň mojich modlitieb. Prvá ráno v posteli. Druhá na tom skalnatom mieste. Tretia v izbe. Štvrtá popri korčuľovaní (pod mostom). Piata na streche. Šiesta v kláštore. Siedma pri potôčiku Dobrotka.
Ráno som šiel na to miesto, čo som nedávno objavil pozbierať odpadky. Dve plné vrecia som nazbieral. Sediac na skale som si čítal Coveyho knihu (cca 10 strán). Nejaký chlap sa tam motal, čiže nie som jediný čo to miesto navštevuje. Keď som sa korčuľoval, zavolal mi Martin. Pätnásťminútový rozhovor nasledoval o tej brigáde. Myslím, že som si spravil reputáciu a nehnevá sa na mňa. Vyžaduje sa však registrácia cez net a to teraz nemôžem. Taktiež faktúrou som poveril sestru nech ju odpíše cez mobil. Internet som do dnešného dňa ani raz nepoužil. Po korčuľovaní som dočítal na streche Nasledovanie Krista. V tej horúčave to nebolo príliš zdravé... Pred omšou v kláštore sa predmodlievali, tak som si dal štuple, nech ma nevyrušujú. Kázeň mal Filozof. Hlavná téma bola dobro a zlo. A tiež o médiach rozprával, ako hľadajú a vyzdvihujú len to čo je šokujúce a dobro má potom človek pocit, akoby vo svete ani nebolo. Po omši som sa šiel bicyklovať na lúku. Domodlil som sa pri potoku posledný siedmy ruženec a pozoroval som nejaký čas vážky. Ani nie polhodinu po dokončení novény sa mi prihodilo, to v čo som chcel dúfať. Dostal som znamenie. Dnes bolo celý deň slnečno a naraz, ako som sa bicykloval v druhej časti lúky za diaľnicou, začali na mňa padať kvapky dažďa. Nie husto a trvalo to len chvíľu. Potešilo ma, že je Boh taký rýchly. V tomto období znamenia aj dosť potrebujem. Ja som dnes nič výnimočné nečakal, nanajvýš v nasledujúcich dňoch a aké prekvapko to bolo. Doma som už večer len zúbky psovi čistil a po kuchyni sa ponevieral. Vonku nejaká cigánska hudba hrala a v noci mrholilo. Voľný deň za mnou. Vstal som nejako okolo ôsmej a spať som išiel 22:20. Dnešok hodnotím: 6/10.
Je mi trochu smutno, že s tými ružencami končím. Pekne mi vypĺňali čas. Možno by sa z nich mohol stať aj návyk. No na druhej strane som aj rád, že som si toto splnil.

17.Jún Streda – Budík na 6:05. Cestou do práce sme sa pozdravili s Omarom. Šiel práve na bicykli do školy... S Mišom sme boli opäť kde zvyčajne, akurát sme mali miesto Klaudie inú šéfku Svetlanu. Sme už takí zohraní, že už robíme automaticky spolu a nemusí Lucia priraďovať kto kam má ísť. Utierali sme prach na policiach v záhrade/stavebninách a vonku na parkovisku sme robili poriadok s potrhanými vrecami so štrkom. Zo Stachemy ráno prišiel do kuchynky dar v podobe klobás, žemiel a rožkov. Napapal som sa hneď ráno, ani obeda mi nebolo treba a vydržal až do večera. Aspoň som robil spoločnosť Mišovi v jedálni, ale sám som si nič nedal, hoci uvažoval som aspoň o polievke. Na šatni sme sa nejak zarozprávali. Keď som sa ho opýtal, akú hudbu počúva, tiež dal takú odpoveď ako sám zvyčajne dávam, keď mi niekto položí túto otázku. Že všetko okrem metalu a punku. Haha. Už ako to hovoril ma rozosmial. Takí podobní a odlišní zároveň. To je dobrý základ. Po prestávke si ma odchytil starší záhradník Igor, že či mám už registráciu. Myslel tým samozrejme tú kartičku čo robia zákazníkom. Dovolil som mu zaregistrovať ma. Aspoň bude mať vyššie prémie. Potom som aj Miša pripravil na to, že aj za ním isto pôjde a vysvetlil mu, ako to majú zamestnanci s tými prémiami, nech vie. Mali sme spoločnosť celý deň, nuda nebola. Dohodli sme sa, že zajtra spolu pôjdeme do útulku, keď už máme obaja voľno. Brigádnici vraveli, že vraj dnes je posledný deň. No pochybujem. Potiahne sa to asi až do konca mesiaca. Ešte je veľa roboty. Večer som bol u Františkánov v domnení, že bude študentská omša, no tie už asi skončili. V chodbičke naľavo som sa pozdravil s Vierkou . No a po omši som si už len v parku čítal Coveyho a ešte leňošil v posteli. Typ dňa: 7/10.

21.Jún Nedeľa – Voľno. Ráno som si šiel pri malú hangocku vedľa mostíka čítať Coveyho. Bolo chladno. Kačice mi robili spoločnosť. Korčuľoval som sa so slúchadlami (rok 2013 v playliste). Doma sme sa chystali na príchod brata s rodinou. Oslávili sme sestrine narodeniny a deň otcov. S neterou sme sa na dvore hrali šípky. Naučila sa hrať hru Scrabble (sestra hrala o fotku do albumu). Vyhrala ju. Neter spočiatku vyhrávala, no predčasne hru ukončila, bo už sa chystali odísť. V kostole som bol u františkánov úplne hore. Po omši sme šli s mamkou a sestrou vyvenčiť Boogie do parku. Vzal som aj foťák. Parádne fotky vznikli pri tom svetle počas kŕmenia kačíc. Inak myslel som , že sa dnes budem nudiť. Doobeda to tak vyzeralo. Nakoniec som si vyplnil ten deň aj bez počítača pekne. Spať: 21:50. Typ dňa: 7/10

29.Jún Pondelok – Dnes som veľa stihol. Hneď ráno tri zastávky. Prvá: knižnica. Vrátil som tri knihy a hneď ma pustili aj bez preukazu vybrať si ďalšie. Potom na úrade práce. Čakal som hodinu, kým som sa dostal na rad. Preradili ma ku Ch*****ovej a tá je neskutočne pomalá ako som dnes zistil. Ešte šťastie, že najbližší termín mám až v polke septembra. Ďalšia zastávka bola v personálnej agentúre. K****ová má nejaký problém s rátaním výplat. Zas jej to nesedelo. Pôvodne som chcel len dochádzku zaniesť, no ona navrhla, že nech už aj hneď výplatu vybavíme. Sumu ***,** € mi chce poslať na účet, keďže je moc vysoká a nemajú toľko pri sebe. No skúsim sa s ňou dohodnúť nejako. Veď nemusím to mať hneď. Doma som dočítal posledné **** . Chváľabohu, otrasný časopis. Pospal som si chvíľu v izbe a po 15-tej bol vyvenčiť psíka z útulku. Zverila mi takého menšieho. Dáša sa volá. Také smiešne ušká má. Povahovo mimoriadne prítulná, viac ako ostatné fenky, hravá. Taká milujúca bytosť sa mi zdá byť. No ťahá a slintá...Predtým vraj žila na reťazi. Keď som ju vrátil a zhodnotil, že sa u nich asi dlho neohreje, povedala mi, že si naopak myslí, že s ňou budú mať problém ju umiestniť pre jej akčnosť. Tento pes mi veľmi vyhovuje. Obľúbenec. Po prechádzke som zašiel na obvyklé miesto v parku čítať Koniec Spoluzávislosti. Dnes bol prikázaný sviatok Petra a Pavla. U františkánov som sedel v jaskynke (neposlušné decká: 4 kusy). Doma som prezeral mamkine časopisy. Písal si denník ako každý večer a sledoval nočnú oblohu (album J.LO). Spať som šiel 23:00. Typ dňa 7/10.



*****



K tým pôvodným plánom, ktoré som mal dopredu pripravené na obdobie, kedy nebudem používať počítač... Ten čas čo sa mi tým uvoľnil som plánoval zaplniť, čo možno najzmysluplnejšie (podľa môjho ponímania). Plánoval som čo možno najčastejšie chodiť venčiť psov z útulku, vyrábať určité výrobky, dekorácie, stretávať sa s priateľmi, potom z knižníc som mal požičanú hŕbu kníh, tak som si dal záväzok ich preľúskať, korčuľovanie a cyklistika nesmeli chýbať a hlavný dôraz na vyplnenie času kladiem litániam a deviatníku k Duchu Svätému, ktoré som už od decembra stále odkladal. Ono ide o sériu modlitieb, ktoré boli zjavené Pannou Máriou v Amsterdame a modlia sa denne cca 2,5 hodiny počas obdobia deviatich dní. Prečo som sa ich modlil je jasné. Dlho som túžil obdržať prisľúbenia, ktoré sa k ním vzťahujú a navyše som mal takú dôveru, že počas týchto deviatich dní budem opäť pociťovať Božiu blízkosť. Začiatky boli strašné no ku koncu deviatníka som aj zažil ten pocit, dokonca mi Boh dal asi 30 minút po tom, ako som sa domodlil poslednú modlitbu aj jasné znamenie, po ktorom som tak túžil. Bol horúci slnečný deň a ja s bicyklom na lúke. Zrazu na mňa začalo kvapkať. Keď som pozrel hore, tam nado mnou sa maličký mráčik pohyboval, inak bola obloha tuším takmer jasná. Trvalo to len minútu a mám to aj na videu, no náhoda to byť nemohla. To mi bolo hneď zrejmé.
Prvých pár dní modlitieb som cítil sklamanie, lebo čo som očakával nejako neprichádzalo, dokonca sa všetko navôkol zhoršovalo. Hneď ráno prvého dňa som dostal šmyk na bicykli a nepekne som sa oškrel. Ďalší deň som na bicykli za mestom natrafil na povyzliekaného úchyláka, tak som sa naľakal, že ma zhodí z bicykla. Býval som aj počas modlitieb dosť neurotický, keď ma vyrušovali. Tretí deň bol kľudný. Potom v deň štvrtý som sa v práci dostal do konfliktu s kolegom, s ktorým sme si vôbec nesedeli. To sa málokedy až takto vystupňuje. Ďalší deň bol zas jeden z tých zvláštnych dní. Stala sa mi dvakrát taká čudná príhoda po ceste domov z práce. Ale bol to pozitívny zážitok a Božia pomoc, lebo som stratil 2x dôležité papiere a 2x som ich aj našiel za takých okolností, že som sa divil. No to je dlhý príbeh. Ešte v ten istý deň na omši sa mi taký trapas s babami stal, akoby naschvál ešte aj toto. Proste samé skúšky zo začiatku a potom už na šiesty deň sa začalo dariť. Vtedy som aj spoznal v práci jedného skvelého chalana, ktorého dodnes vnímam ako takú odmenu-dar od Boha. Hoci len brigádoval dva týždne, stále sme v kontakte. Jeho si cením úplne najviac zo všetkého, čo ma ten mesiac postretlo.

Na záver napíšem, pár vecí, ktoré som si uvedomil. Predovšetkým som si všimol, že sa šialene zlepšili moje vyjadrovacie schopnosti. Už som nemal problém plynulo hovoriť s ľuďmi, moje myšlienky som dokázal bez námahy vyjadriť slovami. Kedysi som mal s týmto problém, že som dlho hľadal slová. Môj prejav bol vtedy taký prerušovaný, alebo som radšej hovoril čo najmenej, aby som sa vyhol námahe. Teraz ani nervozita nebola a aj sebavedomie mi stúplo. Pripisujem to hlavne tomu, že som bol prakticky každý deň obklopený ľuďmi, ale aj obmedzenie internetu má isto svoj vplyv. Možno nie každý, no ja keď som s ním prestal, necítil som nič podobné, ako alkoholici cítia, keď sa vzdávajú alkoholu. Jednoducho som si uvedomil, že od počítača nie dom závislý. Dokážem sa bez neho zaobísť. Ale hovorím, možno nie na každého to platí. Neviem. Keď som ho po čase prvý raz zapol ani som nevedel ovládať kurzor na monitore. Vyšiel som trocha z cviku .

Tiež mi to ako detox pomohlo v tom, že mi to prečistilo myseľ. Časté používanie internetu, ako aj stýkanie sa s nesprávnymi ľuďmi, mení pohľad človeka na okolitý svet. Niekedy ho aj núti prispôsobiť sa. Tak počas tohto obdobia som sa díval na ľudí ináč a aj na iné veci som sa viac sústredil. Objavil som nové priority. Odporúčam vyskúšať niečo podobné každému. Nehovorím, že život bude zrazu bezproblémový, ale kvôli všetkým tým skvelým pocitom to stojí za to dať si takéto predsavzatie.

Ono pri každom mojom predsavzatí, cítim ku koncu veľkú spokojnosť so sebou samým. A pri tomto obzvlášť. Bola to ohromná sila. Raz by som rád niečo podobné skúsil znova, možno aj na dlhšie obdobie s jedinou výnimkou. Že by som sa pokúsil žiť životom bez elektriny...........

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu