*poznámka na úvod. Pod fotku prikladám aj odkaz, kde si môžete prezrieť foto v plnom rozlíšení, zväčšit a priblížiť obrázok... lebo tu sa tie obrázky prispôsobujú strane, čiže na nejaké detaily by ste sa pozriet nemohli.*

Raz som tu niečo písal o tom, ako zabúdame na čo máme pravú hemisféru. Rozhodol som sa, že budem každý týždeň - alebo zo začiatku aspoň každý mesiac, obohacovať blogy o môj najaktuálnejšie najväčší zážitok z toho konkrétneho mesiaca. Je koniec novembra a ja teda robím v hlave resumé. Rozmýšľam, čo bolo také obohacujúce, čo mi dalo nový rozmer, iný pohľad - a keď som pri tom pohľade, tak pri ňom aj zostanem. Nuž jednu sobotu som spal, ako vždy cez víkend, tvrdým spánkom a nechcel som vnímať okolie, kým sa nevyspím do ružova z celého týždňa ponocovania - hold študentský život je ťažký, všakže? Prebrala ma mamka: "Vstávaj, otec ide na ten vyhliadkový let, nemá to kto pofotiť." No, samozrejme sa mi z postele nechcelo, ale pri pomyslení na to, že by to mohli byť pekné zábery som sa pozviechal a z postele nakoniec vstal. Tatko totiž túto púť vyhliadkovým lietadlom dostal k sviatku, moc nadšený nebol - predsa len to mal byť jeho prvý let, tak sa trochu bál. Keď už tu teda nie som inkognito, asi už je zbytočné zatajovať z kade som Nuž vybrali sme sa teda z Hriňovej na očovské letisko. Hneď z príchodu nás vítala tabuľa TU STRÁŽI JOŽO!



Trochu som sa zasmial, keď som videl, ako jožo v skutočnosti vyzerá, pretože to bol malinký mierumilovný orech, ktorý by som povedal, že už mal čosi odžité. Presunuli sme sa teda od joža k najbližšiemu človeku s vysielačkou.
"Dobrý deň, my sme.."
"Vy máte ten let pre tri osoby? Prepáčte prosím alebo budete musieť chvíľu počkať, tí pred vami mali trochu meškanie, tak akurát sú na ceste späť."
Výborne, takto to má fungovať. Vedeli o nás, lietadlo je na ceste, žiadna panika alebo histerická neurotická sekretárka - solídne jednanie je len a len plus. Jediný problém, za ktorý ale bohužial nemohli, bolo počasie. Deň predtým totiž pršalo a tak lietadlá s rozbiehaním na jednom, či dvoch kolesách mali ťažší rozjazd - ba dokonca im bolo treba niekedy trošku pomôcť.





No... naše lietadlo pristálo, posádka vystúpila my sme sa mohli "naládovať" do vnútra.
"Pri koľkých kilometroch sa to lietadlo zdvihne?"
"120 km/h"
Opýtal sa zvedavú otázku nášho "šoféra" otcov kamarát.
"kua... tak to ako na dialnici.."
viac som už nepočul... mal som na ušiach nasadené sluchadlá v ktorých sa hlasno ozývali inštrukcie pre pilota. Keďže pre mňa to nebol prvý let, vedel som do čoho idem, avšak musím poznamenať mýlil som sa. V skutočnosti to nie je také, ako keď človek letí cestovným lietadlom. Skôr mi rozbiehanie vyhliadkového lietadlo skutočne pripomínalo jazdu autom. V priebehu ôsmych sekúnd sa kolieska lietadla pomaly odlepili od zeme. žiadne zatlačenie do sedadla som však nepocítil, len príjemné stúpanie do výšin s hučaním vrtule. Otočili sme sa okolo letiska a namierili na cieľ našej destinácie - Podpoľanie.





Kedysi Detva aj Hriňová patrili pod Vígľašké panstvo. S pádom monarchie ale začala upadať aj táto stavba. Upadať je až veľmi slabé slovo. Chátrala a pomaly práchnivela. S rozpadajúcim a zvetrávajúcim kamením odchádzalo aj kus histórie. Nemyslím si, že ešte niekto dúfal v renováciu tohto "majestátu", no aj napriek tomu sa našiel, síce zahraničný, investor, ktorý sa dal na opravu tejto budovy. Z hora skutočne vyzerá uplne ináč ako od spodu a som rád, že aj keď teraz slúži táto budova k súkromným účelom zisku, je zachovaná a renovovaná.






V diaľke už vidíme ďalší kolos, ktorý predznamenáva blíženie sa k Detve. Áno správne - sú to tunajšie strojárne.






S postupným približovaním, ku konkrétnym budovám sa mi začali vynárať spomienky. Jéé tamto je zimný štadión! Spomenul som si na to ako sme spolu zo spolužiakmi chodievali na zápasy. Ako sme si vždy boli pred zápasom kúpiť "poživeň", ako sme to potajomky pili v kúte, ako nás nahánali psy, lebo sme podgurážený behali po letnom štadióne. Spomienky a nostalgia je silná vec!






Nad Detvou sme mali prvé krúženie, pilot prudko otočil lietadlo aby sme detailnejšie videli mesto. Zrazu som picítil ako do mojho sedadla niečo vrazilo. Bola to otcova ruka.
"kurva, šak ten nás tu zahluší." Myslím, že to počul aj pilot. Napovedal to jeho úškrn. Pozrel som sa dozadu na prestrašené tváre tých dvoch. Odľahlo im keď sa lietadlo dalo znovu do normálnej polohy a pochopili, že pilot to má pod kontrolou. Vynárali sa mi však ďalšie spomienky, každodenná cesta k autobusovej zastávke. 4 roky na gymnáziu - o ktorom som kedy tedy aj písal v blogoch Niektorí si možno pamätáte - ostatní, smola, ale musel som to preriediť. Nedalo sa to čítať. Tam z hora všeko vyzeralo malé a uhladené. Parkoviská, kde autá stáli v radoch, paneláky, ktoré mali svoje miesto a odlišovali sa snáď len farbou. Renovovaný dom kultúry a námestie, či terasa pri sironi to všetko mi pripomínalo krásne prežité štyri roky. Áno, vtedy som na to nadával, ale tam hore - to bolo niečo krásne!





So starou Detvou ale veľa spomienok nemám. Ale odfotil som aj tú. Je tam vidieť kostol, námestie, cintorín, Laštek, prvú základnú školu a ešte jednu vychytávku, za čo sme si vždy ako Hriňovčania z detvancov robili v škole srandu - družstvo v strede mesta miesto námestia žiadne mesto nemá takú infraštruktúru ako Detva. Triedna nám dokonca vravievala, že študenti geografie sa chodia pozerať, ako skladanie miesta nemá vyzerať. Ale ako Tim Burton hovorí - one people craziness is another person´s reality a tak to má byť!











Letíme ponad Kriváň a Korytárky.





Jedna z ďalších kolosálnych stavieb. Vyskytlo sa Vám niekedy v ruke hriňovské maslo? alebo hriňovská tehla? Áno, tak z tadeto pochádza. Táto stavba je hriňovská mliekareň a predznamenáva, že sa dostávame do finálnej destinácie a to do nášho mesta.






pahorky hôr a kopcov a v nich malé mesto obklopené roľami a terasovitými poliami. To je môj domov. Spomenul som si na jednu pieseň. Bola aj na youtube, aj som ju chcel zverejniť, ale neviem ju nájsť. Bola to taká óda na moje mesto. ľudová pieseň, ktorá presne vystihuje moje pocity. Rozkvitnuté lúky pod vysokým nebom, úzke pásy polí voňajúce chlebom. Autor textu je náš básnik - pán Matúš Báťka. Ej veru, vie vystihnúť krásu Podpoľania. Niekedy je až tažko popísať slovami, čo človek prežíva keď je tam hore a pozerá sa na kus toho kraja v ktorom žije. Áno bolo to krásne! Skvelé, úžasné! Ale je to ako taka pavučina, alebo skôr ako ženské zmýšľanie keď naraz doľahne všetko a so všetkým a s každou budovodou, miestom, kútom máte nejakú spomienku... kblko nití emócií. a to by boli zase litánie... aj tak si nenmyslím, že to niekto dočítal až sem - a tak sem dám ešte pár obrázkov môjho mesta.





taký mestský celock.






opäť celok - v ľavom dolnom rohu motokrosova dráha, nad tým Hriňovské strojárne, závod a moja obľúbená krčma. V pozadí vidno malú priehradu, cintorín. V strede mesta kostol a námestie, a v pravom rohu centrum kultúry a mestský úrad.





Niektorí vravia, že náš cintorín vyzerá ako ryba. Posúdťe sami





terasovité polia a role po bokoch a v strede futbalový štadión, schátrané kúpalisko, kurty a sídlisko murínka.





rozporuplné miesto - Motokorosvá dráha priamo pri centre relaxácie v chatárskej oblasti. Často bývajú kvôli tomu boje





Malá priehrada, miesto kde som chodieval na ryby





Veľká priehrada a zároveň zásobáreň pitnej vody, pre široké okolie.

Nuž, čo dodať na záver. Obleteli sme ešte Podpolianske lazy pri spiatočnej ceste smerom na Očovú. Videli sme veľa miest, kde ešte stále funguje niekoľkokilometrová priepasť od najbližšieho suseda. A zamýšľal som sa ako to muselo vyzerať kedysi, keď neboli autá. žiť v splynutí s prírodou, bez susedov, bez obchodu, bez pomoci, len s kúskom políčka.

Oblietame Zolnú a pomaly klesáme smerom k letisku. Pristátie tiež nebolo zlé a pripomínalo jazdu autom. Vystúpili sme, rozlúčili sa s pilotom a pomaly sme sa odobrali späť domov, teraz už v bežnej perspektíve a opäť bolo všetko veľké a s minimálnym rozhľadom. Aj keď otec zo začiatku ani nechcel ísť, po tejto skúsenosti bol nadšený a povedal, že odporučiť aj ostatným ako darček - že je to dobre takto raz to vidieť z hora Takže ak uvažujete nad nejakým darčekom pre blízkych, stojí to za zmienku pouvažovať aj nad niečím takýmto!

 Blog
Komentuj
 fotka
4lex  1. 12. 2014 00:36
 fotka
motorbreath  1. 12. 2014 07:49
@4lex - upravená verzia tu » www.birdz.sk/webka/motorbrea...
inak ty si tiez volakade od nas? ci len tak sa ti lubi vtacia perspektiva?
 fotka
4lex  1. 12. 2014 07:58
volakde od teba..
inak už nechodíš na hokej? oplatí sa, dobre hráme teraz!
 fotka
motorbreath  1. 12. 2014 15:32
@4lex z hrinovej ? som ta tu nevidel este
ále veď hej, volal ma kamarát, len som v bakalarskom teraz a dáko čas nemám... snad bude daky zapas medzi sviatkami, zeby som odbehol
 fotka
4lex  1. 12. 2014 15:36
detva
každý piatok :happy: a deň pred silvestrom s Bardejovom. to bude podľa mňa zaujímavéé
 fotka
motorbreath  1. 12. 2014 15:50
@ aaaha tak volakade odomna nie, i ked... je to na hlbsiu polemiku
weej tak ked piatky tak to pohode... jeden by som si snad mohol najst zaujimave bolo ked madari palili nasu zastavu a o tyzden na to sa hralo s lucencom tolko ludi som na stadione nevidel
 fotka
motorbreath  1. 12. 2014 15:54
@4lex nj.. celu noc som nespal zabudam tagovat mena to malo byt pre teba
 fotka
4lex  1. 12. 2014 16:07
podľa mňa je :happy:
toľko času si isto nájdeš :happy: a majú tam aj dobré víno varené
dačo sa mi marí, že som začula, ale vtedy som ešte fanúšik nebola, čiže nebola som pri tom
 fotka
motorbreath  1. 12. 2014 16:39
@4lex a to co sa stalo ze si zrazu fanusik? joooj... nepijem, som si dal predsavzatie na daky rok
10 
 fotka
4lex  1. 12. 2014 16:48
neviem ani.. pár krát sme tam s kamoškou šli len tak pozrieť a potom nás to nejak chytilo.. a aj fešných hokejistov máme
ale.. jedno varené.. veĎ to nie je pitie
11 
 fotka
motorbreath  1. 12. 2014 16:50
@4lex no hned mi bolo jasne ze v tom bude nejaky "nezistny" ciel hokejistov obzerat no pitie to neni ale povedal som si ze to treba obmedzit na dobu kym sa naucim ze chlast a technika nejde dokopy, tak sa to teda ucim a som aj celkom rad, lebo za tie tri mesiace co sa deje v tych krcmach no katastroofa
12 
 fotka
4lex  1. 12. 2014 17:01
niee.. to, že sa je na čo pozerať, je len taký príjemný bonus.. aj to posledné dva týždne nehrali a bola som aj tak!
aale tak občas treba troška zresetovať po ťažko týždni ale chápem, a chválim! netreba to preháňať, čo väčšina ľudí robí a nevedia si povedať dosť
13 
 fotka
4lex  1. 12. 2014 17:03
@12 moji "favoriti"
14 
 fotka
motorbreath  1. 12. 2014 17:52
@4lex ti co si nevedia povedat dost, ci hokejisti? no ved to je povzbudive ked mam podporu aj "zvonku" to len u nas na skole sa ma pytaju ze ci som tehotny ked nepijem tak nabuduce ti mozno zakyvam ak ta spoznam na tom hokeji, teda ak ma ten spoluziak vytiahne lebo musi tam aj on okukavat volaco, lebo dako tuho ma prehovara aby sme my do tej detvy isli
15 
 fotka
4lex  1. 12. 2014 18:14
nie, moji favoriti veru nie sú tí, čo nevedia povedať dosť.. patrilo to k tomu prvému
.. ááno, máš moju plnú podporu.. a tiež poznám toto, čo sa všetci čudujú keď niekto nechce piť.. nechápem,, čo na tom nechápu
hej a ak ťa spoznám, tak ti odkývam .. hádam len ale neobkukáva hokejistov aj on
16 
 fotka
motorbreath  1. 12. 2014 18:34
@4lex do volakeho džampu či žumpu či kam to chcel ist
17 
 fotka
4lex  1. 12. 2014 18:35
áno, viem kam.. a tak.. tam je tam toho dosť na obzeranie
18 
 fotka
motorbreath  1. 12. 2014 19:07
@4lex no vravel mi ze to je stare Káčko som tam chodieval na koncerty... nech mu je zem lahka
19 
 fotka
4lex  1. 12. 2014 19:09
áno ale v podstate sa to na "staré k-áčko" ani nepodobá už
Napíš svoj komentár