Láska_nie

Keď som mala štyri roky, myslela som, že láska je, keď sa ma Miško čo spáva v druhom rade druhú od okna spýta, či sa s ním zahrám na rodičov. No potom prišla Simonka a "ty môžeš byť naše dieťatko".
Tak som sa doma vyžalovala mojej vernej porcelánovej ovečke (táto asi päť centimetrová soška, ktorú som raz dostala od tatina a nedá sa ani postískať bola zo záhadných dôvodov moja väčšia kamoška ako všetci plyšáci na posteli) a rozhodla sa, že už sa s nikým nebudem hrať na rodičov.

Keď som mala päť rokov, dostala som ovčie kiahne a môj kontakt s maminou s rastúcim bruškom sa obmedzil na rozprávanie s minimálne dvojmetrovým priestorom medzi nami, pretože ľúbime môjho nového bračeka a chceme aby bol zdravý predsa.
Tak som sa hračkárskym telefónom snažila dovolať bábätku spinkajúcemu v brušku, že ho stále ľúbim, no ľúbim aj maminku a je mi smutno bez objatia pred spaním a rozhodla som sa, že sa naučím zaspávať bez objatia.

Keď som mala desať rokov, začalo mi šialene búchať srdce pri spolužiakovi Filipovi a myslela som si, že Majka s Magdou mi poradia, čo sa vtedy robí. Keď som sa vrátila do triedy, triedna učiteľka sa ma s rozosmiatym hlasom spýtala (deň po presádzaní), či by som nechcela sedieť vedľa Filipka.
Tak som mamine s roztraseným hlasom ukazovala na triednej fotke moju druhú lásku, sťažovala si na zradu kamošiek a vypočula si príbeh o tom, akú má mať dievča svoju hrdosť a rozhodla som sa, že bude zo mňa dáma, ktorá sa len tak nedá a o obsahu svojho srdca len tak hocikomu nepovie. Ani Majke s Magdou.

Keď som mala sedemnásť som sa len utvrdila v tom, že sa na rodičov hrať naozaj nechcem, nerobilo mi problém zaspať bez objatia a v srdci som mala nahromadeného toľko citu, že ma nazbierané predsavzatia ťažili stále viac a rozhodla som sa, že ich platnosť na dobu neurčitú raz musím ukončiť.
Mám šťastie, že som našla tak trpezlivého učiteľa.

Do istého času som si myslela, že láska je fajn, no je to klišé, tak to s ňou netreba preháňať. No kde je tá hranica?
Pred niekoľkými mesiacmi sa rozšírili obzory mojej lásky, ťažký batoh predsavzatí som zakopala na lúke ohradenej zastromovanými kopčekmi a aj keď už vo mne nelietajú motýle z každej maličkosti, viem s triezvosťou vyznať životu zamilovanie.

 Úvaha

26 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu