Od istého veku, respektíve rozchodu som sa rozhodla že prečo byť so sebou stále nespokojný frfľoš, však poď so sebou dačo robiť a zmeň to, čo by som chcela inak. A tak sa už nejeden rok snažím, posledne sa mi najmenej darí ovplyvniť intenzívne prežívanie. Všetkého. Ako ok, ono to nie je úplne zlé, že každú situáciu precítim úplne najviacnasvete, ale na druhej strane je to dosť ničivé. Keď sa teším, je to na nevydržanie, ani okolie sa so mnou nevie tak veľmi tešiť, ale to by som ešte nejako "zvládla", horšie to je s hnevom, smútkom a všetkými negatívnosťami, ktoré sa samozrejme snažím v živote redukovať.
Možno to je zasa jeden z tých blbých pocitov a preháňam to, no nebadala som to zatiaľ u nikoho. Až takto. Predstav si, že každá emócia, ktorá ťa navštívi ti úplne ovládne myseľ a zotrvá tam niekoľko dní. Proste každá, aj taká minipidi. Niečo sa mi (ne)podarilo, hoci aj navariť obed, nestihla som vlak, odpovedala som niekomu tónom hlasu, ktorý vyznel inak ako som chcela, proste hoociaká hlúposť (o závažných situáciách sa radšej ani nevyjadrujem) a už má môj mozog o zábavu postarané. Neviem sa vďaka tomu sústrediť na produktívnu činnosť.
Doteraz mi tento zhluk nekonečných myšlienok vážne prekážal. Aj keď to navonok nebolo vždy vidno. Konečne sa dostávam k jadru. Spomínaná kamoška mi opisovala ako ju mrzí, že nevie žiadnu situáciu precítiť. Že by to proste chcela zažiť tak, ako to zažívam ja, keď jej s ohňom v očiach opisujem ako ma naštvala predavačka v trafike alebo že mi stačí k peknému dňu aby sa na mňa usmial neznámy človek na ulici. Že ju každá emócia po pár minútach prejde a aj napriek tomu, že je so svojim životom veľmi spokojná, cíti sa prázdno. Keď si spomeniem na jedno prázdno, ktoré som tu pred pár mesiacmi asi aj opisovala, prepadne ma radosť, že aj keď je tá spleť, čo mi víri hlavou otravná, som za ňu vďačná a už nikdy nechcem zažiť prázdnotu.
A tak som teda len chcela že... Nech žije vrelá krv!
Záchod
Komentuj
11 komentov k blogu
1
willbebetter
22. 5.mája 2014 15:25
jop, posledny odstavec...
3
hej, ale taka...vseobecna. take nazvala by som to "odovzdanie sa osudu" - v style "ved pod, jebni si do mna, kludne, mne uz to neublizi."
4
Zaujímavé. Vždy som tušil, že zrejme niektorým ľuďom dokáže zaplniť prázdno, takéto "vrelé" prežívanie pocitov. No až teraz to vidím "potvrdené".
Aj tak si myslím/viem, že to môže byť len dočasný spôsob ako vyplniť prázdnotu. :letim:
Aj tak si myslím/viem, že to môže byť len dočasný spôsob ako vyplniť prázdnotu. :letim:
5
@georg21 myslím, že v tomto prípade máme na mysli každý inú prázdnotu...
@willbebetter naučená bezmocnosť? uh, bojuuuj!
@willbebetter naučená bezmocnosť? uh, bojuuuj!
6
@motyylia nemám na mysli prázdnotu jedného, určitého typu. V určitom zmysle to spolu súvisí a ovplyvňuje vnímanie atď.
7
však to aj mňa poteší úsmev neznámeho človeka :happy:
ale ja sa neviem hnevať, mi vždy napadne v hlave jedna veta a ma to prejde skôr ako to začal
dúfam, že v trafike si kupuješ len noviny
ale ja sa neviem hnevať, mi vždy napadne v hlave jedna veta a ma to prejde skôr ako to začal
dúfam, že v trafike si kupuješ len noviny
8
@jerometoucanrainbow sa máš :happy: by ma aj zaujímala tá veta, ak nie je tajná. A noviny to nie sú
9
fu no, zas chlap pri tebe bude mat teda o zabavu postarane z kazdej strany,
10
@matwejo btw som maximálne tolerantný a mierumilovný tvor :happy: ale hej, v podstate dobre vravíš
11
aj by som sa spytal, ci to zvysene prezivanie sa tyka kazdej oblasti zivota, ale nechcem byt indiskretny
Napíš svoj komentár