slová nezmy_selné,
vedieme hádky
nezmy_teľné.
Prosím,
plačem,
šepkám,
kričím
do tvojej
hluchej duše
a slepej uše.
Žijeme v minulosti.
Máš ma rád
o dvadsať rokov
mladšiu,
Neveríš môjmu
päťnásťročnému ja.
Zabúdaš,
že sme
o niekoľko rokov
zostarli,
omladli,
zmúdreli,
zmenili.
Tak budeme
opäť
slziť.
Spolu,
bez seba
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bansky
16. 9.sept. 2014 01:17
Dva od Zrní je moja pesničková asociácia a dokonalý soundtrack k tejto básni.
Napíš svoj komentár