hromy blýskajú,
tak radšej zatváram okná a dvere
pred svetom,
lebo tak sa to vraj má.
Hudba hrá,
čaj chladne
a ležiac na zemi
sa pokúšam nemyslieť
na isté veci a myslieť
na tie ostatné.
Klamem.
nesnažím sa.
Dobrovoľne
trýznim sa.
Vypadáva prúd,
nejdem zapnúť poistky
sviečka stále svieti. No
mňa hasí aj táto,
ako každá.
Jeseň,
Som dieťa slnka
viem to.
Dala som si
lajnu
záväzkov.
Pár hodín na to
ochutnávam zakázané.
Miesto ďakovných riadkov
moje prsty píšu opäť iné,
čo sa im zachce.
Stáva sa aj horšie
ako strohosť v riadkoch.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
(už som napojený, od dnes som Tvoj nasledovník a okukávač!)