keď tráva začne bručať- nachádzam nového spojenca.
Však doteraz som svoje vnútorné ja nechávala len na chodnikoch.
Vyschlo, časom- všetko vyschne časom.
Ale vo vzduchu zostane naveky.
Každí vie, každí cíti.....
Chcem to zažiť. Vedieť čo je to dokonalosť. Možno to musím nazvať inak. Pocit šťastia a neúprosného utekania času. Keď nevieš, že život plynie a žiješ každú sekundu naplno. Možno preto to tak milujem . To pokušenie dopriať si to za odmenu.
Pokušenie...
Pokušenie...
Čakám, že sa zjaví v inej forme. Zvedie ma ako jeho milenku a bude si so mnou prepletať prsty. Každú minútu svojho nudného života ho čakám. Objaví sa viem to....občas ho cítim na perách, na jazyku.....padá ako jemná rosa a vie sa dotknúť každého kúsku môjho tela......ale?
ale?
ale?
vyschne časom - všetko časom vyschne.
Ako grcka na chodníku.
Každí vdí i, každí to cíti....
Chem aby som žila vo svete kde rosa neschne, vo svete kde uvidím trávu zelenou a nebo modrým aj napriek tomu, že sa mi každí bude snažiť nahovoriť opak, vo svete kde keď ma chytíš za ruku ja ju nebudem chcieť pustiť, vo svete môjho pokušenia, ktoré ma hľadá.
A ja? ja ho čakám. A keď príde budem mu vyčítať jediné, že neprišlo na čas. A možno ani pravdu mať nebudem a možno v duši viem, že ho neprímem.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár