Na moju bývalú triedu a školu mám veľa spomienok. Chodila som na cirkevné gymnázium. Ja viem, mnohí z vás, ktorí tento článok čítate si teraz asi pomyslíte: "Cirkevná? ? ? " (Dopredu vás však varujem, ak sa mi chcete vysmievať, lebo aj s takými mám už skúsenosti, zbytočne neplytvajte slovami. Neoplatí sa.) Proste gymnázium ako gymnáziu. Nebolo o nič ľahšie ako ostatné gymnáziá. Dávalo poriadne zabrať hlavne čo sa týka bioly a chémie. To bola neskutočná drina. Čo dodať, niekedy bolo dobre, niekedy zas onervy. Hodnotenie od 1 po 10? Nedá sa to ani takto hodnotiť. Treba to proste zažiť ..pretože na cirkevnej to nie je také ľahké ako sa zdá...
Poviem vám, každé ráno vstávať o piatej na autobus nie je bohviečo. Viem nie som jediná, ale aj tak. No človek si po štyroch rokoch na to predsa zvykne. Prvý ročník bol...no..pamätám sa, dosť o ničom. Prvý predmet, z ktorého som bola odpovedať bola matika. Štvorka v klasáku neveštila nič dobré A tak aj bolo. Ten poondený prvý rok sa mi nejako nedarilo. Samozrejme boli aj také časy, keď sa darilo, ale tých horších bolo nejako viac. Druhý ročník to však všetko vykompenzoval. Podľa mňa bol mojím najúspešnejším a najjednoduchším. Tam som mala len nervy z dejepisu. Fúha, to boli kruté časy. Tretí ročník bol tak akurát. Čo sa týka učenia, písomiek a podobných trápností, zvládala som to doslova na jednotky. No a čo ten štvrtý? Ten bol na učenie najnáročnejší, ale zvládalo sa to všetko s humorom, pretože kolektív v triede, dá sa povedať, držal pokope. Zistila som, že človek zvládne veci najlepšie vtedy, ak ich neberie príliš vážne, ale samozrejme nie zas príliš ľahkovážne. To som si zobrala k srdcu aj na maturite a dopadlo to veľmi dobre. Z niektorých predmetov nad moje očakávanie. No a teraz som doma, po tých dlhých štyroch rokoch a normálne mi je aj smutno. Smutno hlavne kvôli kamarátom a všetkým tým haluzám, ktoré sme, keď sa nikto nepozeral, povystrájali.
To, že je táto škola cirkevnou má však aj svoje nevýhody. Jednou z nich je aj to, že sa na ľudí typu Kai Hansen (Gamma Ray) alebo James Hetfield (Metallica), (to by bolo keby sa tam objavili , pozerá nepekným pohľadom. Proste, dlhé vlasy, čierne handry, sem tam nejaká tá reťaz alebo tetovanie, vám neurobia na takejto škole medzi profesormi dobré meno. Divné zmýšľanie práve takýchto nábožensky založených hm... ľudí. Odcudzovať človeka podľa vzhľadu, teda presnejšie oblečenia a podľa toho, akú hudbu počúva, je podľa mňa absolútna ... . Niekedy však človek nemusí ani vyzerať ako metalista aby sa dostal do takzvaných problémov. Niekedy stačí niekde niečo, podľa niektorých, nevhodné, napísať a človek je v totálnych sračkách. Mám s tým skúsenosti Ale teraz, dva roky po tomto "incidente" sa viem nad tým už aj pousmiať. Aj napriek tomu, že ma skoro celý profesorský zbor označil za satanistku, odpúšťam im Veď odpúšťať si treba nie? Tak páni profesori, ak budete náhodou čítať tento článok, ubezpečujem vás, že nemám nič spoločné so satanášom, ani s okultizmom a nič také nepraktizujem vo svojom blahodárnom živote. Toť vsjo lol
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár