„Toto je to spoločné učenie drahá Narušená ?“ opýtal som, trocha naštvaný.
„ Zle si artikuloval, musela som to zastaviť, než by si sa stihol strápniť.“ Rehotajúc sa odvetila.
„ Tvoju pozornosť týmto asi nezamestnám, čo ?“ pýtal som sa, vediac odpoveď.
Wall-e ležala na konci postele a hrala sa s ryšavými vlasmi. Očividne sa nudila a nepoznala lepšej zábavy ako ma podpichovať. Nenamietal som. Tá chémia ma aj tak nehorázne nudila. Odhodil som papiere, pretočil sa hlavou k nej. Ako nejaká mačka, čakala v polohe „pripravená sa brániť“, ktorá je pre ňu typická vždy , keď vyrýva. Predstieral som, že si ukladám papiere do obalu, no popravde som sa pripravoval na útok. Vo chvíli, keď Wall prestávala čakať útok, som odšmaril karisblok a hodil sa po nej ako gepard na gazelu. Samozrejme z gazely sa vykľula bojovná tigrica a bitka začala. Naše, o nič bojujúce bitky, sa vždy končili, až keď sme obaja fučali ako po maratóne. Samozrejme Wall nečakala, že budem tak zákerný. Vo chvíli, keď to vyzeralo so mnou bledo, pretože ma prevalila na lopatky a víťazne zatrónila na mojom bruchu, uvoľnil som si ruky a atakoval jej rebrá, načo sa strhla vlna neuveriteľného smiechu a opakovania slovíčka „ prestááááň “ . Asi po trojminútovom zápase si zahlásila „ Metaxa “. V tom momente som zamrzol, akoby ma Harry zaklial. Bolo to nefér !
Metaxu sme hrali vlastne celoživotne. Bola to hra, ktorou sme sa zabávali vo chvíľach, keď ... vlastne stále. Keď niekto z nás povedal Metaxa, ten druhý musel zamrznúť, prestať sa hýbať presne v polohe, v ktorej práve bol, na 30 sekúnd. V poslednom čase práve Wall zneužívala toto slovíčko. Ale fungovalo to presne, ako potrebovala.
Tak som tam tridsať sekúnd ležal na chrbte a plytko dýchal. Jej úsmev prezrádzal, že si túto situáciu náramne užíva. Na jej vlastnú smolu, stále nenašla moje „šteklivé“ miesto. Nikto nevraví, že sa o to nepokúšala. Práve naopak. Využívala každú možnú chvíľku na preskúmavanie miest, na ktorých to ešte neskúšala.
Keď som si odrátal 30 sekúnd, približne ,nikdy to nerátam ozaj, prebral som sa ale ty si už bola zahĺbená pohľadom cez moje strešné okno.
„Čo skúmaš ?“ pýtal som sa ozaj zaujato, pretože si vyzerala neprítomne.
„................hm . Myslíš, že je tam niekde niekto ?“ pýtala sa seriózne ako to robí len málo kedy.
„Myslíš mimozemšťanov alebo nejakého úchylného suseda?“ odľahčoval som situáciu.
Ďalej nepokračovala a bolo ťažké rozpoznať na čo asi myslí, no v momente sa obrátila šla z izby...Bol už večer a v krbe sa mihotalo ešte jedno poleno, keď som prišiel do obývačky, ležala pod ovcou v svojej typickej polohe. Stále vyzerala nejako neprítomne, pomaly ma začínala desiť.
„Narušená....“ ozýval som sa k nej. Žiadna reakcia....
„Narušená?!“ pýtal som sa už vydeseným hlasom.... „Wall-e čo je s tebou?“ znel som už vážne zúfalo. Mykol som ňou, no vedomie jej to neprinieslo. Pozeral som ňu zúfalo, bezmocný. V tom otočila hlavu na mňa, pomaly žmurkla a začala chripieť.
„Sakra čo je to s tebou ?“ vyzerala ako posadnutá.... V sekunde sa zvalila na bok a syčala....
Musel som vyzerať ako pokakané dieťa. Snažil som sa rozmýšľať, no bolo to nemožné. V tom zdvihla hlavu, s tichým rehotom, tak silným, že sa skoro zadusila. Smiala sa ako blázon, a to všetko na mne !
„Narušená, ja ťa zabijem!“ a myslel som to vážne... a rehotala sa ďalej a stále viac a viac... po asi minútovom naštvaní som sa rozrehotal tiež a smiali sme celú noc, pod ovcou pozerajúc .... už vlastne ani neviem čo to bolo....
... a prednáška spala do krásy!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár