Pobozkala mu ruku a otočila sa s úsmevom k nemu a vykríkla hrôzou!
Zrazu sa prebral na okraji veterného mlynu pod stromom ako niekto kričí hrôzou tak isto ako Marion...a v tedy si to uvedomil...bol to iba hlúpy sen...Marion je už viac ako rok mŕtva...potlačil trpké sklamanie a vyčistil myseľ.
Niekto kričal hrôzou o pomoc...pocítil silnú prítomnosť smerom od veterného mlynu.Rozšírili sa mu oči hrozným poznaním, že zaspal ako striehol na toho vlkolaka, ktorý každý týždeň vtrhne do mlynu, ale zvláštne bolo, že nikomu nechce ublížiť len tam vtrhne a keď mlynár s mlynárkou utečú,tak ujde do lesa.Celé mu to pripadalo nelogické a zvláštne.Poznal Vlkolakov.Oni zabíjajú vždy a všetkých.A mlynárka napriek tomu že jej nič nespravil trvala na jeho okamžitom zabití a mlynár v tedy mlčal zachmúrený v myšlienkach.
Pretrel si oči a z výskoku už bežal do mlynu.
Vbehol cez prah bez rozrazených dverí a zbadal ho!
Tak veľkého vlkolaka ešte nevidel!Mal tých dvestošesťdesiat centimetrov a ramená na dve hodiny ostrej chôdze!
Pravá strieborná guľa jeho remdihu už letela smerom na vlkolakov chrbát.Mlynárka sedela schúlená v rohu a kňučala.Mlynára nebolo nikde vidieť.
Už sa zdalo že mu strieborná guľa plná ostňov tiež toho kovu sa mu zavŕta medzi prerastené a zarastené lopatky, keď sa zrazu bleskovo otočil a zachytil reťaz cez ruku, ktorá sa mu namotala na ruku a guľa neškodne minula oblúk tesne pred papuľou vlkolaka...ved ho tá strieborná reťaz omotaná okolo predlaktia musí páliť jak samo peklo...pomyslel si...a až v tedy si uvedomil že stále drží rúčku remdihu,ale už bolo neskoro vlkolak už tesne pred tým trhol rukou na ktorej mal omotanú reťaz toho istého remdihu.Vedel že poletí pekne ďaleko, pretože vlkolak je neskutočne silný.Ako s ním trhlo, pocítil neskutočnú bolesť v ramene a cítil ako mu vyskočilo.Napálil priamo do dverí oproti vstupným dverám...vyrazil ich s pantov a ostal ležať.Vedel že nemá nič zlomené, ale zato sa mu až zahmlievalo od bolesti ktorá strielala z vyklbeného pravého ramena.Nemal čas si ho napraviť, lebo vedel že vlkolak sa rýchlo blíži a to mu zdôrazňoval pocit Prítomnosti, ktorý bol stále silnejší.
Ľavou rukou šmátral po pravej vrhacej sekere pod pravou pazuchou,kým ju vybral skoro odpadol od bolesti keď si musel nadvihnúť rameno.
Ako nahmatal rúčku hneď ako ležal urobil rýchly pohyb a hneď zo sedu vrhol tým smerom odkiaľ cítil najsilnejšiu prítomnosť.Ako vrhal a pozrel sa tým smerom zbadal ako je vlkolak vo vzduchu a zjavne sa pred sekundou odrazil že na neho skočí a dorazí ho.Ale ako vlkolak letel do pravého spoju medzi prsným svalom a ramenom sa mu zarila strieborná vrhacia sekera.Ako keby na to miesto dostal baranidlom.Vo vzduchu ho okamžite pretočilo po smere rany a vlkolak padol papuľou na zem.Uľavilo sa mu, keď si predstavil že by hádzal o sekundu neskor a čo by z neho asi ostalo.
Vlkolak sa z revom zdvihol a otočil hlavu priamo na neho.Vlkolakove oči planuli zeleným plameňom hnevu a krvilačnosti.
Nahmatal vrhaciu dýku a čakal kedy vlkolak znovu skočí, lebo v skoku sa horšie uhýba.Vlkolak sa postavil a upieral pohľad kamsi za meho...využil príležitosť a vrhol dýku smerom na srdce.Ani sa nepokúsil uhnúť .Zarila sa mu do hrude až po rúčku.Štyri a pol palca dlhej striebornej čepele sa mu zarazilo priamo do stredu srdca.Pocit Prítomnosti skoro okamžite zmizol.
Vlkolak klesol na kolená a zvalil sa papuľou na zem.
Obzrel sa za seba a uvidel tam mlynára stáť ako bez duše a v ruke zvieral drevený detský meč a evidentne ho nechcel použiť ako zbraň.
Otočil som sa a videl že už začala premena...tá trvala ešte pár minút medzi ktorými si napravil rameno s bolestným revom.Bol zvedavý že či to bol niekto z dediny alebo niekto úplne neznámi.
Mlynár sa stále nehýbal, len bez slova zvieral drevený meč ako bábiku a hľadel na premenu.
Za pár minút na mieste obrovského vlkolaka ležal asi šestnásť ročný chlapec.Pozrel sa na mlynárku, ktorá nenávistne hľadela na chlapca, bývalého vlkolaka.Obzrel som na mlynára a všimol že mu po líci stiekla slza a ako sledoval dráhu tej slzy, tak mu to došlo!
Vlkolak bol syn mlynára a mlynárky!Niečo sa stalo.Mlynár mu povedal že jeho syn sa stratil v lese pred dvoma mesiacmi,ale zamlčal to najdoležitejšie...pravdepodobne chlapca roztrhali vlci, keď ho mlynárka vyhnala v noci po drevo a on podľahol smrti a následnej premene vo vlkolaka a každý týžden sa sem zo zvyku vracal a najzaujímavejšie bolo, že mu neodišla všetka pamäť a vedel že rodičom nemôže ublížiť.Obaja o tom vedeli a mlčali...Mlynárka sa ho chcela čo najskôr zbaviť a mlynár mal výčitky svedomia, preto ešte stále zvieral ten meč a hystericky sa rozplakal.
Prišlo mu mlynára ľúto, lebo dobre vedel aké je to stratiť blízkeho.Myšlienka na Marion sa objavila z čista jasna ako blesk a vrhla mu slzy do tváre...potlačil myšlienku a vyčistil myseľ.Mlynár zrazu prikročil k svojej žene,ta sa na neho z dola nenávistne pozrela a niečo prskla.
Mlynár sa otočil a už sa zdalo že chce odísť, keď sa zrazu prudko otočil a plnou silou udrel ženu dreveným mečom cez hlavu.Tá padla ako podťatá.Potom pristúpil k chlapcovi zdvihol ho zo zeme,vytiahol z neho sekeru aj dýku a bez toho aby sa na neho pozrel mu ich podal a počkal kým ich prijme,a potom odkráčal do noci s chlapcom v náručí.
Ešte dlho tam sedel a predýchaval.Potom vstal pristúpil s mylnárke ale iba zisil že rana do hlavy bola, tak silná že už nežije.
Prišlo mu ľúto pi myšlienke na osud tejto jednoduchej rodiny.Ich najväčšie rodinné tajomstvo bolo prezradené iba jemu a tak to ostane až po koniec jeho dní.
Ale sám vedel že sú v živote horšie veci ako smrť a to druhý život...a na to tu bol on aby rozdával druhú smrť...lovec druhej smrti...
Vykročil von a striaslo ho pri nočnom vetre,tak sa zabalil do plášťa a vykročil...Myšlienka na Marion prišla ako vždy bez ohlásenia a na tvrdo...potlačil nutkanie skoncovať to zo sebou a zrýchlil krok...
Myšlienku na Marion nahradil myšlienkou na tajomstvo jedného bohmi zabudnutého mlynu...
To be continued...
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
3
toto uz bolo lepsie 3/5
a ani by som sa nezaoberal takymi blbostami ako synonyma a opakovanie bla bla seres tam uplne ine a dolezitejsie veci. ak na ne neprides sam nema zmysel dalej pokracovat.
a ani by som sa nezaoberal takymi blbostami ako synonyma a opakovanie bla bla seres tam uplne ine a dolezitejsie veci. ak na ne neprides sam nema zmysel dalej pokracovat.
Napíš svoj komentár
Ale inak fajn, tesim sa na pokracovanie
P.S. Cisto technicka vec. Vlkolak nepatri medzi 'nemrtve' prisery. Obvykle sa premiena este zivy clovek po uhryznuti ineho vlkolaka. Takze teoreticky to nie je druhy zivot, ci ano ?