že sme všetci iba tma
boľavá a tak.
Často strácaš hlavu a silu, nestíhaš s dychom a zlyhávajú ti nohy. Nevládzeš už nič. Ani len nevládať. Iba bezvládne ležíš na zemi, plytko dýchaš a želáš si len ukončenie tohoto celého neprocesu, nedeja, nesituácie, proste tohoto apatického nič. Nezáleží ti na tom ako, koniec naozaj môže nastať v akejkoľvek podobe. Ale nech už to je!
Často chceš od toho všetkého odísť. A nie, nedokazuje to, že to tu nemáš rada. Máš. Len skrátka občas chceš vypadnúť preč, utiecť za roh a potom riadne ďaleko, uháňať a predbehnúť vietor, nechať za sebou kopu nedoriešených problémov a ľudí pýtajúcich sa kde je, zabudnúť na všetko čo máš, nemať zrazu nič, od základov si vybudovať nový rebríček hodnôt, priorít, obľúbených jedál, spraviť si proste taký pekný refreš. Vraj každých 7 rokov sa obnovia chuťové bunky a preto človeku odrazu zachutí niečo, čo pred tým neznášal. Fakt, vedecky dokázaný, spoločnosťou tolerovaný. Tebe sa cca každých 7 týždňov zmenia chute na takmer všetko. Dosť prúser vzhľadom na to, že ti to neodobrili ani vedci ani spoločnosť. Snažíš sa s tým bojovať a potlačiť to ale hold, nie vždy sa to dá, a hlavne nie vždy odoláš tomu pokušeniu povedať si 'jebem ja na to nebudem sa tu na nič hrať idem preč a budem svoja'. Občas si povieš, že obetovať sa je pičovina lebo sa ti aj tak napokon nikdy nič nevráti, a že najdôležitejšia by si mala byť najmä pre seba a nie pre druhých a mala by si robiť sebe dobre a počúvať svoje túžby, vyslyšať svoje chute, nasrať na svet a nelámať si hlavu s tým, že nekonáš podľa ostatných. Už i tak sa celá často zlámeš pri snahe dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Ale veď keď to niekomu inému spraví radosť...prečo nie?! Poďte šecia sem, Veronka vás chce spraviť šťastými! Pôjde sa pri tom pretrhnúť, to vám sľubuje. Spraví hocičo, naozaj, nemá zábrany a nepozná hranice. Má to len jeden háčik. Raz, z času na čas Veronka už nevydrží, rupnú jej nervy, zlomí sa fakt že vejpúl a konec. Zatne sa a už pre vás nepohne ani prstom. Iba celý deň prereve do vankúša. Ale nič to. Veronke sa menia chute ale inak je v podstate veľmi nemenná. Vždy sa po miernom refrešnutí vráti späť. Zase raz ťa bude chcieť urobiť šťastným a pôjde sa pre teba aj zlámať na kusy. Proste si nedokáže pomôcť...
prosím nech už to skončí.skončí.skončí a nech tu po mne a po tom všetkom zostane iba táto bodka .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
» www.metrolyrics.com/spirit-never-di...
spirit never dies,