Krájam bravčové srdce na malé kúsočky a si tak hovorím, že nakoniec je asi dobre, že som na tú medinu nešla. Nie že by mi to obrátilo celý žalúdok naruby ale chutne mi z toho zrovna tiež nie je. Do čerstvo umytej misky hodím za hrsť minisrdiečok, posypem ovsenými vločkami, na to postrúham mrkvu a jabĺčka a zalejem konopným olejom. Lebo ten je vraj super protirakovinový. Asi ako sóda bikarbóna a brokolica a rôzne ovocia a tak ďalej. Neviem, čo si mám o tom myslieť a tak si o tom radšej nemyslím vôbec nič. V poslednej dobe sa mi do hlavy dostalo priveľa vecí, ktorým som buď chcela alebo mala veriť, až mi z toho takmer vybuchol mozog, čiže som si povedala dosť. Začala som sa teda vypínať, často absolútne na nič nemyslím a o mnohých veciach nechcem už nikdy polemizovať. Keby ste sa ma spýtali: „Ty fakt veríš tomu, že rakovinu vyliečiš nejakými rastlinkami a domácimi receptami?“ Povedala by som vám, že neviem. Proste neviem. Keby ste sa so mnou rozprávali asi pol hodinku, pomysleli by ste si, že som hlúpa a neviem vôbec nič. Možno by ste mali pravdu. A možno je to len o tom, že keby namiesto "neviem" vám odpovedám fakt pravdu, takú tú hnusnú schovanú pravdu, utlačenú v najhlbšom podvedomí, zložila by som sa zúfalá s plačom na zem a vy by ste sa zložili spolu so mnou a spoločne by sme nariekali. Ale to nechcem robiť, takže radšej budem používať to neviem...

Tohto roku som uzavrela dohodu s Bohom. Vysvetlila som mu, že naňho neverím, pretože mi na to nedal dôvod. Ale že teda keď tak veľmi chce, aby som si naňho sem-tam spomenula a spravila preňho niečo, tak ok. Nemám s tým problém. Ale! Pekne niečo za niečo. To by mal podľa mňa chápať, keď je taký múdry, že máločo je zaradmo a ja sa tu dole nepôjdem od snahy pretrhnúť, keď za to nič nedostanem.

Nakúpila som teda sviečky a vyrazila na cintorín. Zapaľovala som kahančeky a pokladala ich na každý hrob, ktorý vyzeral, že už naň nikto nechodí. Pri každom štiknutí zapaľovačom som sa pomodlila za niekoho iného. Iste, najradšej by som sa pomodlila za celý svet ale to by nebolo košér. Nemôžem od neho chcieť, aby denne dával pozor na miliardy životov. Ale o zopár živôtikov ho požiadať určite môžem. A za každý mu zapaľujem sviečku a zveľaďujem cinter, takže všetko je pekne v cajchu podľa dohody. Čiže platí kámo? Zapálila som ti tu asi pädesiat kahancov takže sa nemusím báť o životy, ktoré som ti tu vymenovala hej?

A on mi na to, že dobre Verona, to by šlo.

To, že dnes, v tento pesimistický sviatok, som sa zobudila sladko vyspatá, nádherne svietilo slnko, chlad bol iba mierny, vzduch krásne sviežy a ja som dostala pusu aj na čelo, beriem ako znamenie, že sme fakt dohodnutí. Dikičko ešte raz.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
pelly  1. 11. 2013 21:17
Dnes nie je pesimistický sviatok, ale sviatok radosti.
2 
fotka
mrspunk  1. 11. 2013 22:26
@pelly prečo myslíš? mne chodenie na hroby nepríde radostné
3 
fotka
pelly  2. 11. 2013 13:16
Včera bol sviatok všetkých svätých. Dnes je pamiatka zosnulých....
Reagovala som na včerajší sviatok.

Svätec sa nezdráha "radovať" ani vtedy keď na neho pršia urážky a iné nepríjemnosti.
Ak niekto nie je schopný radovať sa, plesať a šíriť radosť za každých okolností života, nie je pripravený na svätosť, nie je otvorený Kristovej múdrosti.

Svätec môže byť všetko, len nie nadutec. A to z veľmi prostého dôvodu, že je totiž nepravdepodobné, aby Boh zveril umrlčej tvári - ani tu, ani vo večnosti - zlomok svojho svetla.
Napíš svoj komentár