Ale samozrejme, rozprávať treba. Dokonca aj veľa. Občas je však rovnako potrebné vedieť, kedy sklapnúť.
Teraz mám pocit, že by sa to malo aspoň napísať, ak nie povedať nahlas...
Tma. Studený vietor. Kostol odbíja sedem hodín večer. Schod jeden, druhý, tretí a štvrtý. Svietia iba pouličné lampy, žiadne vianočné svetielka. Ďakujem ti bože aspoň za absenciu gýču, keď už nič lepšie teda nezmôžeš, tak aj toto poteší no. Mesiac v splne. Rýchlo pohybujúce sa mraky. Číslo budovy päť. Ulica pomenovaná po kvetoch na A. Nikde žiadna vôňa ani zápach. Prichádza auto, vystupuje dievčina, v dlani jej spí malé psíča. Biela srsť s čiernou škvrnou cez papuľku. Okolo mňa prechádza na vodítku bernský šalasnícky krátko-srstý, riadny maco, siaha mi až po bedrovú kosť, zastaví sa pri mne, oňucháva mi ruky a zalizuje sa. Po lícach mi stekajú horúce prúdy. Trochu lapem po dychu. Vietor zosilnie.
Doniesla som ho na rukách domov pred siedmimi rokmi. Nikto v rodine to neodsúhlasil, lenže ja som ockov rozmaznanček, tak som naňho spravila jedny pekné oči a už som si mohla vyberať šteniatko. Všetky boli prekrásne ale on bol láska na prvý pohľad. Spával nám v posteliach, oblizoval celú tvár, zavíjal a štekal kedy sa mu zachcelo, jašil sa večne ako malý a bol chodiace šťastíčko. Dokonca ešte aj po troch dávkach chemoterapie a nádoroch po celom tele vyzeral, že má lásky a šťastia na rozdávanie...
Viete čo ma vždy udivovalo? Plynutie času pri smrti. Mne sa zdá, že smrť sa vždy priženie šialene rýchlo, nikto sa nestihne ani spamätať čo sa to vlastne deje a už je to tu a už sme mŕtvi. Ale v tých úplne najposlednejších momentoch si akokedy smrť trochu vstúpi do svedomia a povie si okeej, prirútila som sa trošec rýchlo a neohlásene, tak fajn, dám ti teraz ešte nejaký čas. A tie posledné sekundy sú neskutočne spomalené, je to ako večnosť, stihneš si za ten čas všimnúť veci, na ktoré inokedy nie je čas, pocity sú intenzívnejšie lebo majú čas sa poriadne prehĺbiť a svet sa na chvíľku naozaj prestane točiť aby ti dal šancu na tie najlepšie finálové nádychy.
A už je zrejme čas držať hubu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
19. 12.decembra 2013 00:18
máš pravdu. na každú tému už padlo všetko, ale našťastie aj na birdzi sa nájdu veci, ktoré dokážu uchvátiť.
Napíš svoj komentár