dojedám vianočné ozdoby, sú príšerne presladené, vlastne mi ani veľmi nechutia ale je mi ľúto ich vyhodiť. radšej zjesť ako vyhodiť. to je moje motto. mám rada univerzálne mottá aplikovateľné na mnoho vecí. napríklad toto sa dá povedať aj ako radšej sa prejsť v daždi ako sedieť doma na riti. alebo radšej sa vykričať ako len v tichosti zúriť. radšej rátať matematiku ako fyziku. radšej trochu vytrpieť pre šťastný koniec ako to hneď na začiatku vzdať. radšej si kúpiť knihu ako cigy. radšej si poriadne poplakať ako sa falošne smiať. a tak ďalej, veď snáď ste ma pochopili.

sú to čokoládové rybičky plnené citrónovou plnkou a potom šišky s malinovou a karamelovou. tá plnka je zvláštna, človek má pocit, že jej je strašne málo, už by ste sa išli aj rozčulovať že vás podviedli ale odrazu tá gebuzinka začne vytekať, úplne nekontrolovateľne, nedá sa s tým fakt že nič robiť, ste celí uleptaní, je to potečené všade, hovoríte si, že to nie je ani možné, tej plnky tam predsa toľko nebolo...ale cha! v skutočnosti ste podviedli vy samých seba. chápeme sa?

a tá neskrotná čokoláda...zabodávate do nej zúbky ohromne opatrne, nechcete nijak poškodiť štruktúru, ste moc moc opatrí, chcete si odhryznúť iba malilinkatý kúštiček. ale ona nie. mrcha. musí sa celá rozlámať, nejaké kusy vám skončia v ústach, niektoré spadnú na zem a tie čo ostanú v ruke si už rovno tiež musíte nacpať do papuliek lebo je to nestabilná substancia a neviete ako dlho by sa vám ešte podarila udržať v nemotorných prstíkoch. no rozumiete mi o čom hovorím? môžem sa akokoľvek snažiť a mať dobré úmysli a vysnívané predstavy. ono to proste aj tak nemusí výjsť. a bonus k tomu, keď to nevyjde, je že musíte pohotovo reagovať, rýchlo sa zbaviť pôvodných predstáv aby ste vedeli riešiť súčasnosť, ešte sa samozrejme treba tváriť že v pohodee veď to nič mám to pod kontrolou daj si chiiill, no a ešte isteže treba ten narobený bordel upratať. čiže naozaj výdatný bonusový balík, len čo je pravda.

ja keď teraz z kuchynských kachličiek zbieram kúsočky čokolády, tak si aspoň naplno uvedomujem koľko škody dokážem narobiť. a vlastne každý z nás. je jedno, či som malinké tiché dievčatko alebo hora chlap, pokaziť veci vieme všetci približne rovnako. takže všetci približne nekonečne moc. celkom dosť. ešte šťastie, že máme vlhčené utierky, mop a také tie elektrostatické utierky, ktoré akože hrozne dobre pochytajú prach. viete sakra čo tým mám na mysli?

 Blog
Komentuj
 fotka
matiarka  20. 2. 2014 09:07
Obože,konečne niečo čitateľné ešte aj s prijateľnou výpovednou hodnotou.
 fotka
mcvpn  24. 2. 2014 09:02
super


úmysly*
 fotka
lubobs  1. 3. 2014 17:55
myslím, že viem
Napíš svoj komentár