Včera v noci som konečne vyhrala ubíjajúci boj s tapetami a už boli všetky dole. Trikrát hurá som si pomyslela, najhoršie mám za sebou. Asi som to zariekla. Dnes sa smelo pustím do maľovania ale isteže nejde to podľa predstáv. Okrem toho, že s presílenými rukami sa mi zle držalo nanášatko farby a moje ťahy boli výrazne nemotorné, musím byť aj natoľko grambľavá, že sa skydnem z rebríku. Ostáva mi iba modliť sa, že žiadna z tých príšerných pulzujúcich bolestí nie je zlomenina, lebo sádra mi fakt nesvedčí. Idem sa teda celá nešťastná aspoň umyť od všetkej tej farby ale zistím, že tečia iba žltkastá a studená voda. Dobre, idem si aspoň spraviť dáke jedlo lebo jesť ževraj treba či čo. Samozrejme si temer odrežem prst. A isteže, keď už sa neviem dostať k svojim veciam a musím nosiť mamine oblečenie, tak jej ho musím zašpiniť černicami. A samozrejme vypálim žiarovky v kuchyni aj špajzi. A načo by doma boli nejaké náhradné, že ano?
Okej, zlý deň, radšej si sem iba tak ľahnem a nebudem pre istotu nič robiť a ničoho sa ani nedotknem. Zájdem si iba na toaletu, lebo bez toho sa jaksi nedá. Sámozrejme je pokazená a tečié. Výborne. Volá mi sestra, že treba ísť k nej domov poliať kvety. Nechce sa mi ani za boha, ale som vzorná sestra, idem. Netuším ako sa mi to podarilo, ale zabila som jej bonsaj a vyliala som vodu na vankúše. Šikovná žena sa vo mne proste nezaprie.
Už naozaj iba ležím a snažím sa čo najviac obmedziť aktivitu môjho bytia. Iba premýšľam, prečo mi ešte stále neprišlo zo školy, či ma prijali. Čo budem robiť keď mi príde obálka s tým ako som nesplnila podmienky? Čo budem robiť s do polky namalovanou stenou, keď mám zlú farbu a zle opracovanú stenu? Mám ja akože čas ísť kupovať žiarovky? A prečo si v robote zmysleli, že je super nápad, keď mi naválajú veľa práce všetci naraz? Prečo na mňa dnes každý v telefóne iba hučal a chcel po mne nereálne veci, ktoré ja nemám ako vybaviť?
Prečo sa odrazu cítim opustená, slabá a bezmocná? Do stredy je moja drahá pani maminka 100 kilometrov odo mňa a tak mi ani nemá kto poriadne zaviazať ruku a tak mi tu furt presakuje krv a je to nechutné. Som sama a neviem čo robiť, keď kocúr mi tu mraučí a grcká niečo neidentifikovateľné a ja netuším čo s ním, tak ako netuším či mám tú farbu miešať alebo nie a ak áno tak v čom a kam preboha zmizli všetky šmirgle a špachtle?! Som úplne sama až na jedného Maďara v mojej bývalej detskej izbe, ktorý usúdil, že mám tak úbohú angličtinu, že sa so mnou ani neoplatí baviť. Ale inak super, mám sa veľmi super.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.