Moj dennik z USA - 1.10.2010 (den 9) - Bingo s dochodcami

Konecne piatok!

Cas tu plynie velmi rychlo, rychlejsie, ako na Slovensku. Mozno je to tym, ze sa mi za 51 dni, co som tu nenaskytla este ani jedna prilezitost k nicnerobeniu. A ja zboznujem nicnerobenie! Amerika ma unavuje. Ked pridem naspat do svojej domoviny, prelezim aspon tri dni v posteli.

Skola - 1. oktober
Dnesny den v skole bol takmer rovnaky ako tie ostatne. Na Homeroom som sedel vedla Any a snazil sa s nou viest rozhovor. Celkom uspesne, rozpravali sme sa o svojich oblubenych a vysnivanych miestach, a potom sme sa hrali "zmyslovu hru", ktoru som spontanne vymyslel takpovediac za behu. Napisal som na papier slovo ako napr. obchod, a Aninou ulohou bolo opisat, co vsetko citi svojimi zmyslami, ked si predstavi obchod. Co vidi, co pocuje, co citi na svojej pokozke, aka je tam vona... Takto sme si navzajom davali slovicka az kym nas to neprestalo bavit. Az kym neskoncila hodina.

Este stale som ju vsak nezavolal von. Ana totiz hra softbal a je v tom velmi dobra, takze vsetok svoj volny cas travi hranim softbalu. Vo svojom dome (ktory je blizko mojho) netravi vela casu. Tam akurat len spi. Cele sa to zamotava. Uspokojim sa teda s 35 minutami denne, alebo ju zavolam von dufajuc, ze bude mat cas? Ana mi tak velmi pripomina moju najlepsiu kamaratku na Slovensku, je pekna, ticha, citliva a jemna. Potrebuje niekoho, kto objavi aj jej vnutro, niekoho, kto ju pochopi. A ja chcem byt tym clovekom.

Na chemii sme opakovali, na spanielcine tiez, na anglictine sme tiez dokopy nic nerobili. Ani nechapem, naco som dnes bol v skole. Asi aby som videl Anu. Vzdy ked hraju tuto pesnicku, tak si na nu spomeniem. Raz jej ju zaspievam.
Knight`s Fairy - 1. oktober
Asi hodinu po tom, co som prisiel zo skoly, som so svojimi hostovskymi rodicmi, Karen a Robom, siel do nedalekeho mestecka Knight`s Fairy.
Celkom som sa tesil, pretoze Karen mi povedala, ze budeme hrat bingo. Predstavoval som si to ako velku halu s niekolkymi desiatkami ludi a pobehujucimi detmi, ale...

Prisli sme do miestnosti, v ktorej boli 3 ludia. Neskor prisli este dalsi dvaja. Uz mi to zacalo dochadzat. Prosim, nie. Nie opat. Vsetci boli dochodcovia. Vsetci, okrem mna. Uz sa mi to tu raz stalo. ,,To bude dnes dlha noc", povedal som si v duchu.
,,Oh, Martin, zabudli priniest Bingo, prepac!"
Bol som z toho trochu sklamany, ale koniec koncov to bolo stastie v nestasti, pretoze miesto troch hodin som v spolku dochodcov stravil iba dve.
,,Mozme sa teda zahrat flasu, roztocime ju a na koho to ukaze, ten mi da pusu.", zazartoval Bob, senilny 75-rocny chlapik.

Prvykrat som stravil vecer s dochodcami, ked sme sa sli navecerat do slobodomurarskej loze. Pravdepodobne to bola nejaka seniorska loza, priemerny vek bol totizto 70+. Mali na sebe pripnute rozne pristroje, merace tlaku, kardiostimulatory, barle, citil som sa takmer ako v nemocnici. Velmi som si s tymi ludmi nemal co povedat. Teda az na jedneho cloveka.
Bol tam jeden podla Karen trocha popleteny starcek, ktory tvrdil, ze je z byvaleho Ceskoslovenska. Vyzeral tak na 90 a Karen si myslela, ze po slovensky asi nic nevie. Mylila sa.

,,Ako sa mas?" spytal som sa ho.
,,Dobre.", povedal ten trasuci sa starcek s potmehutskym usmevom.

Najkratsie a najjednoduchsie frazy, ktore mozu medzi dvomi ludmi zazniet, ale ani si neviete predstavit, ako velmi ma to tisicky kilometrov od domova vedelo potesit. Neuveritelne potesit. Pouzit svoj rodny jazyk. A dostat odpoved.

Som unaveny,
caka ma vikend, pocas ktoreho si nebudem moct oddychnut ani na minutu. Zajtra vstavam o 5 rano. Tato Amerika ma raz zabije. Zavidim vam, ze ste na Slovensku!

Martin

<< Predosly den Nasledujuci den>>

Môj blog funguje od 1.12.2010 na novej adrese, » murcatko.tumblr.com!

 Blog

47 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu