Moj dennik z USA - 14.10.2010 (den 22) - 10 veci, ktore mi tu chybaju najviac

Ak by ste nahodou niekedy chceli ist na dlhsiu dobu do zahranicia, tak sa pripravte, ze vam budu chybat nasledovne:

1. Chlieb
Za poriadny krajec cerstveho chleba by som dal cokolvek. Americky sendvic, ktory chuti ako 5-dnovy chlieb sa s tym slovenskym neda ani porovnat.

2. Slovenske dievcata
Inteligentne, vnimave, jedinecne, vonave. Take najdete jedine na Slovensku.

3. Priatelia
Kazdy z nas pozna aspon jedneho cloveka, pri pomysleni na ktoreho nas zahreje pri srdci. Ja ich poznam hned niekolko, vsetci z nich su za velkou mlakou. So svojimi priatelmi som zazil mnozstvo situacii, radostnych ci menej radostnych, obcas zahanbujucich, nudnych, menej ci viac obycajnych. Uz velakrat som si na nich spomenul, vacsinou v tych najobycajnejsich situaciach, ake si len mozte predstavit. Ich pritomnost by tie situacie spravila neobycajnymi.

4. Rodina
Mama je len jedna. Uz sa tesim, ked sa znova stretneme... Ked jej dam velku kyticu ruzi.

5. Skola
Slovenska skola je tazka. A to mi chyba. Chyba mi to, ako nas nutili ucit sa veci, ktore nikdy v zivote nebudem potrebovat, chyba mi to, ako som vacsinu uciv z fyziky a chemie nepochopil (a asi ani nikdy nebudem schopny pochopit) a chybaju mi aj pisomky, z ktorych mala cela trieda stvorky (teda okrem Lindy a Andi, ony vedeli ako na tahaky). Pretoze tu, v Kalifornii, sa ucia tak malo, ze sa mi niekedy pri tom mozog pozastavuje. A hadajte co? Americki studenti sa stazuju, neucia a nepripravuju do skoly tak isto, ako ti slovenski. Pretoze sa im skola zda byt tazka. Takze priemerny American vie velke NIC, pretoze sa ho v skole snazili naucit iba MALE nieco, kdezto priemerny Slovak vie male NIECO, pretoze ho v skole nutili naucit sa velke VSETKO. Budme vdacni a hrdi za to, ze tak trpime. Ono to velke mnozstvo informacii, ktore sme nuteni absorbovat v skole nas okrem ineho nauci aj kriticky zmyslat. A odlisi nas od ostatnych. Od cudzincov.

6. Trnava - moje rodne mesto
Poprechadzat sa tak po tych uliciach, kde na mna odvsadial cihaju odpadky - mi chyba. Nemam o co zakopnut, ziadne nadpisy novin ci plagatov cihajucich zo zeme. Ziadna podvecerna vona prazeneho sladu, ktora prisla odnikial a zmiesala sa s chladnym jesennym vankom. Ziadne hromadnodopravne autobusy, ani zdeprimovani autobusari. Ziadne Tesco, ziadne tesco igelitky poletujuce navokol. Ziadne divorastuce lipy ci javory, iba rozne odrody palm a krikov, ktore som nikdy predtym nevidel. Ziadne 600-rocne kostoly, pretoze pred 600 rokmi tu nebolo nic iba pust. Ziadne... nic. Toto nie je Trnava. Toto je male tiche kludne mestecko.

7. Bezusmevnost
Navonok bezemoční, bezusmevni ludia, ktorych stretnete na kazdej ulici na Slovensku, mi tu, vo svete "happylandu", plytkeho cerenia tesakov (az sa obcas bojim, ze ma chcu zjest) chybaju. Niezeby som nemal rad veselych ludi, to nie, prave naopak, lenze ich usmevy su falosne, strojene.

8. Kultura
Milujem kulturny zivot, divadla a kniznice. A tu, v krajine, kde vacsina studentov v divadle (a mozno i kniznici) nikdy nebola, som od kultury velmi daleko. Hry nasho trnavskeho divadla mi neuveritelne chybaju, so spoluziakmi sme tam boli kazdy mesiac.

9. Obedy
Slepacia, zeleninova, sosovicova, mliecna, rajcinova polievka. Mamine fasirky s ryzou a kyslou uhorkou, pecene kura so zemiakmi, vyprazany syr s hranolkami a kecupom. Rok to tu bez nich vydrzim. Musim.
Polievky tu nejedavaju, ziadne z hore uvedenych jedal tu nemaju, oni dokonca nemaju ani obedy. Ich hlavnym jedlom je totiz vecera. Mlete maso s kuskami moriaka, k tomu salat, sendvic vyprazeny v cesnakovej omacke, prazene zemiaky so syrovym topingom, vsetko polotovary, a k tomu 5 druhov dresingov na stole, ktorymi si dochutis svoj chutny pokrm (medovy, slaninovo-medovy, kecupovy, kecupovo-tatarkovy, modry syr...), samozrejme, dalsich 5 druhov dresingu je v chladnicke, keby nieco. Mnam. Kam sa podeli chutove bunky?

10. Intelektualny rozhovor
Porozpravat sa s mudrym, ci aspon vnimavym clovekom je momentalne mojim najvacsim snom. Mozno tu taki aj su, a som si isty, ze tu taki su, lenze moje komunikacne schopnosti su momentalne na urovni 6-rocneho dietata... Uz ma totiz nebavi rozpravat sa znova a znova a znova o mojom oblubenom fastfoode, ktory, bohuzial, nemam, a tam teda vacsina "intelektualnych" rozhovorov aj konci.

< Predosly den Nasledujuci den >

Sťahujem sa na nový blog, » murcatko.tumblr.com!

 Blog

44 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu