fotka
johnysheek  8. 5. 2009 19:31
myslienka.. zaciatok..



perfektna hudba.. napatie! co pride?

vyrastol kvet a za nim dalsi vzide

postupne tucet a potom druhy, treti rastie

svet prepada sedmokrasok velkej krase



vrcholi hudba.. gradacia.. zaver



zrazu len smrt, clovek ci nicitel

rusi vsetko, co dal zemi stvoritel

meni sa hudba uz nie je stastie, krasa

len pochmurna nalada rozmaha sa...



bol to obraz zivota.
 fotka
fireweed  8. 5. 2009 20:01
pocit?

ako keď ťa skolí život a padneš na dno. potom príde dážď a tvoje slzy spolu s ním zmyjú tú špinu, čo sa na teba otlačila zo zeme. si čistý, plný novej energie a rastieš zas a zas. kým ťa znova niečo "neskosí", alebo tvoj koreň nevyschne.



príroda je pre nás príkladnou silou. aj napriek tomu, že tí škaredí ujovia na ulici stále pokosia všetky púpavy a kvetinky, dokážu znova rozkvitnúť.



otázne je: kosia nás, alebo sme to my, čo kosíme?
 fotka
akuska  9. 5. 2009 01:24
Hudba je k tomu geniálna. Celé to ňou nadobudlo iný význam. Pocit.

nezáujem, skaza, smútok, dokonca až sebadeštrukcia.
 fotka
kolieskonavoze  9. 5. 2009 18:23
také jednoduché, ale pekné akurát, že sú aj dôležitejšie veci ako osud kvetov. a krom toho je ich zatiaľ dosť. ale bol to zážitok.
 fotka
peterkoo  9. 5. 2009 23:48
treba to brat z tej lepsej stranky: vyrastu dalsie a budu este krajsie
 fotka
pelly  3. 6. 2009 15:39
Veľmi, veľmi a naozaj veľmi sa mi to páčilo. A páči sa mi aj tá básnička čo Ti napísal @johnysheek
 fotka
johnysheek  3. 6. 2009 16:14
@pelly i ja dakujem
 fotka
pelly  3. 6. 2009 18:57
@johnysheek Nemáš za čo.
 fotka
wera55555  21. 11. 2009 14:14
taký pocit, že si poväčšine všetci nič nevážime...
Napíš svoj komentár