Dívam sa spoza okná na tento chemický svet
Páchnuci šedivosťou, ako zamilovaný list.
Obloha je sivá, vietor odnáša lístie zo stromov.
Mračná odnášajú slnko.
Moje vnútro zachvátil smútok.
Túžba po niečom čo bolo aj nebolo.
Chcela by som sa niekde skryť,
vyliezť na vrchol stromu,
a hľadieť do neba.
Žiadna senzácia ja viem.

Diera v mojom srdci, je naplnená mojimi slzami.

Pýtaš sa ma ako sa mám
Či sa niečo zmenilo,
ani nie.
Ešte raz
som sa pokúsila zmeniť sa.
Ale zlyhala som na plnej čiare.
Zlyhanie to je moje.

Nemám chuť na úsmev,
nemám chuť predstierať že som šťastná.
Cítim sa ako odpad
Bezcenná
Nešťastná
Stratená
Bez šance.
Chcem zabudnúť,
na všetko čo sa len dá.
Chcem zabudnúť na teba.

Chcem nájsť nejaké slová
A vykríknuť všetku zúrivosť
Ako strašne ťa nenávidím.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár