názov:Zmätená
Stojíš tu sama v chladnej búrke ticha,
Cítiš len samotu čo ti na krk dýcha.
Pavučina nenávisti sa v tvojom okne vlní,
A tvoje srdce smútkom stále viac sa plní.
Vietor v tvojej mysli rúca ideály
Všetky tvoje túžby zas ti oheň spálil.
Hrabeš sa popolom bývalých snov a túžob
Keď v kope toho smútku zazrieš svetlý kúsok
Jak mesačný svit letnej noci žiari plameň jasný
A tebe náhle zdá sa celý tvoj svet krásny.
Je to ten cit láskou zvaný, čo vytrhol ťa z temnoty,
Tá tajuplná náhoda čo spojila vám životy.
Hľadíš v noci zaľúbene z okna izby na mesiac,
A rozmýšľaš čo v živote by si chcela ešte viac.
Avšak v hĺbke svojej duše žiješ v čiernej istote,
Že láska je iba klamstvom v tvojom mladom živote.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
digitalko
15. 7.júla 2007 09:46
V chladnej búrke ticha musia udierať blesky hluku.
Napíš svoj komentár