Môj deníček ( 1. )

„Začnem si písať denník!“- Takáto myšlienka mi skrsla v hlave. Občas sa ju oplatí počúvať. Zistil som, že mi to dokonale vyčistilo hlavu. Budem to robiť častejšie.

Streda
06/06/2007

Vždy keď sa ráno zobudím, tak ostanem ešte chvíľku ležať na posteli. Len tak. Premýšľam, prečo je to tu všetko tak ako je. Ako do toho všetkého zapadám práve ja. Čo sú zač tí ľudia okolo mňa. Rodina, priatelia, známy. Potom ma tieto filozofické úvahy prejdú a budík zazvoní druhý krát. Vstanem, odšmatlem sa do kúpeľne – pri pohľade do zrkadla sa začudujem kto to u mňa nocoval - potom do kuchyne. Pozriem jedným okom na vtierajúce sa teleráno, druhým skúmavo prehľadám chladničku. Vytiahnem nízkotučný biely jogurt, nieže by som potreboval chudnúť - v osemnástich rokoch a 60 kilogramoch si udržiavam postavu špáratka bez olivy.

Včera som bol na pohovore. V jednej poisťovni. Ráno som sa vychystal. Mal som rifle, tričko, tenisky. Mama ma pred odchodom zazrela a zaradila mi spiatočku. Takže oblek. Nohavice s pukmi. Nechápem prečo sa tomu hovorí puky. Puky sú podľa mňa malé čierne predmety ktoré patria do hry s názvom ľadový hokej, ktorá sa hrá na tri 20-minútové časti - tretiny, kde sa 10 spotených chlapov snaží puk dostať za chrbát takzvaného brankára, či po novom gólmana. V autobuse som sa ich snažil všemožne odstrániť. Nedalo sa. Neviem ako je to možné, ale držali svoj tvar.

Z pohovoru mám celkom dobrý pocit. Ak mi to vyjde, tak mi som mal od 25.júna ťukať do počítača informácie o poistencoch. Zatiaľ si nahováram, že tam presedím osem hodín pri nete..

Zvoní mi telefón. Frajerka. Nina. Dlho som ju balil. Ani neviem ako, ale keď som si myslel - okej kašle na teba a dal som to ju kartotéky ĎALŠIA KTORÁ O TEBA NESTOJÍ, tak sama prejavila záujem. Prekvapilo ma to. Jednoducho prišla ku mne domov, že vraj „doniesť úlohy zo školy čo mi kamaráti poslali“ – Však ja už pôjdem ty sa lieč. – povedala.
-„ Mohla by si aj zostať ešte chvíľu pozrieme nejaké filmy.“
-„ To by som mohla.“ – a bola ruka v rukáve.

Zostala aj cez noc. Chvalabohu, že naši odišli na tri dni preč Na ráno keď sme sa prebudili nezabudnem. Namiesto svojich slipov som si omylom dal jej nohavičky. Bolo zastreté, nechcel som pred ňou chodiť holý ( som trochu hanblivý ), tak som si dal prvé čo som pod perinou nahmatal. V momente keď som to zistil, vtrhla do izby s raňajkami. Päthviezdičkovými. Tie sa zosypali na zem, keď ma uvidela. Smiala sa. Rehotala. Rýchlo som skočil pod perinu. A dal som ich dole. Snažil som sa nájsť MOJE spodné prádlo, ale nikde nebolo. Ani nemohlo keď ho Nina držala v ruke! „Prečo som si musel obliecť práve tie, ktoré si ešte pamätajú pád komunizmu?“ pomyslel som si. Dlho som však nepremýšľal, pretože si ľahla ku mne.

O polhodinku sme sa obliekli a išli sme do kina. Piráti Karibiku : Na konci sveta – čakal som niečo lepšie, ale nebola to zase úplná hovadina. Však aj tak je to všetko o srande.

Poobede som sa zapozeral na kalendár a zistil som, že o desať dní robím skúšky na výšku. Som myslel, že mám ešte čas. 15.6. mám prvé – pedagogika – Dejepis, Slovenčina. Zmaturoval som síce na samé jednotky, ale o gramatike nemám ani poňatia. Začal som sa teda pomaličky učiť. Prešiel som si Lexikológiu – pohoda. Začal som Morfológiou a hneď ma zarazili Slovesá – netušil som, že sa delia na toľko kategórií. Pustil som sa do toho. Dostal som sa asi do polovičky knihy a zvyšok si nechávam na zajtra. Doučím sa Sj a zopáknem si Deják. Myslím si, že pokiaľ zvládnem na testoch gramatiku, tak s ostatným by nemal byť problém. No ale človek činí, Pán Boh mení...

Je osem hodín večer. Mám plnú vaňu, takže na dnes dám mojej psychickej očiste stop. Tak zase zajtra. Dúfam, že som Vás moc neznudil. Tak zase zajtra. Miro

PS: Do vane si beriem vynikajúcu knihu. 1968 ( prosím nepomýľte si to s Orwellovým 1984 to je iná kniha ). Napísal ju nejaký Poliak žijúci v USA. Je to o situácií vo svete, ktorá nastala v roku 1968 a nielen v Československu. Naozaj zaujímavé čítanie.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu