Mohlo to byť navždy byť jedným celkom. Obviňujem seba z tej hnusnej citov vraždy, aj z úletu vtáčka, papier, ktorý uletel oblokom do nudného neba. V záveji sĺz stojíš, tratíme sa vedľa citov. Obviňujem tvoje pery, že im vždy uveríš. Aj z úletu vtáčka, pokrčený papier mýtov, ktorým nik už neverí. Do tých riadkov, obaja city vpisovali. Zlým, tobôž nie hádkou, stránky neničili. Vyschol atrament a zostalo nudné nebo, kde už celok nie je naše jedno. Blog 11 0 0 0 0 Komentuj