Skutočnosť, ktorú som si uvedomila len pred par mesiacmi.... Do svojich 14-ich rokov som existovala. Áno... bola som na svete... ale nežila som... nebol dôvod.
PRVÝ ŽIVOT
Malá... sprostá... bez života.... Kto? No ja v mojich 14... Je to dosť zvláštne.. ale nepamätám si začiatok môjho prvého života. Dalo by sa ti prirovnať k východu slnka. Najprv bola tma, potom prišla Silvia a rozliala v mojom živote svetlo. Príliš romantické? Možno. Ale výstižné. Bolo to fantastické! Po toľkých rokoch existencie prvý krát naberať do pľúc vzduch plný života.. a sem- tam aj nikotínu. Ale vtedy to nebolo podstatné. Mala som Silviu a istý čas som jej stačila aj ja. Moje bláznivé fantázie o spoločnom živote až po hrob stroskotali ani nie po pol roku nášho vyvádzania... Silvia si našla priateľa. Teda ak sa to tak dá nazvať... Ona jeho milovala on miloval pivo. Zjavne nemal v láske svoju pečeň... Začal sa mi rúcať svet. A ona nechápala akou podstatnou časťou z neho bola ona. Zmenila sa. Možno aj ja... Veď na tanec treba dvoch... no nebola som schopná súhlasiť s jej spôsobom života. No tak som jej teda dala ultimátum: Buď ja...alebo Carmen! Chyba! Myslela som si že budem dôležitejšia ako liter nekvalitného vína... no čo? Bola som hlúpa... Keby sa tým naše hádky aspoň skončili. Bolo by to pre obe jednoduchšie. Ale nevedela som sa zmieriť s tým že už nikdy nebudeme kričať naše mená na železničnej stanici. Z nečakanej zmeny mojej Silvinky som obvinila jej staršiu sestru. Bola som presvedčená, že ju až nezdravo ovplyvňuje. Ďalšia chyba! Bola síce pravda, že Silvia sa nemenila vlastnou vôľou, ale bola na sestru priveľmi namotaná. Viac som sa v jej očiach už očierniť nemohla. Bola som smutná, bola som sklamaná, bola som nahnevaná na všetky bytosti sveta! A pritom stačilo len trošku zhovievavosti... možno súcitu. Nebola som jediná ktorá tým trpela. No bola som slepá ako je niekedy každý. Vzdala som sa priskoro. Trpeli sme obe. No Žiť som neprestala... Možno sa skončila istá etapa môjho života, no Silvia mi dala to čo nedokázala ani moja mama.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
merkaa
1. 9.sept. 2007 09:22
Jo,pekné.Tá veta na konci je úžasná...
3
je az neuveritelne jak mi to pomohlo ze som to hodila sem....ked som to napisala.....zacali sa diat takmer zazracne veci. o par dni nato som sa stretla so silviou v meste a sli sme spolu vonku.... uz je to v pohodne ale trvalo to dva moje dalsie zivoty o ktorych este napisem
4
no janica planica ty ma pocuwaj,,wjem ze s twojho pohladu to bolo njeco ine a ay z moyho,,njekedy sa proste musime stretrnut a porosprawat,,,on nemilowal piwo,,on milowal drogy,,a ya yeho,,a pri nom som milowala wino a nje pri sestre,,,sestru do toho tahat nemusis ,,ya som presla 3ma obdobjami ziwota,,krute, krasne, ,,proste spomjenky bolja ae ay usmew prinasayu,,napisem o nich ay ya jen toho sa ty neboy ,, a potom si to precitay ty a zareaguj na to ,,jen to od teba poprosim /malo kedy prosim a malokedy cakam na reakciu/ .. ani nemas ponatja co sa djalo po tom fsetkom ako sme spolu prestali xodit wonku,,co fsetko ma zlozilo na kolena a to ze som sa postawila sama na nohy,,a nikoho som necakal,,nehorazne depky ktore som mala f hlawe kazdy den silnejsjie a silnejsje a thag si mi xybala,,,jen fakt bola som prilis hrda na to aby som zobrala ten posraty mobil a wytocila twoje cislo a zawolala ti ze do pice janka potrebujem ta jag nic,,a thag to trwalo dlhsje no postawila som sa na nohy,,,as doftedy kym sa nestalo to ,, co na thagy tyzden ukoncilo celu tu etapu,,,zabil ma yeden chlapik a leon,,,ae potom ,, potom prisli dwaja anjeli bez kridel,,,mima a sano ,, ti dwaja ma stjhali objali uutrli slzy,,,a ya som bola stasna jag nigdy..jen tolko zatjal napisemco nayskor ya a potom si precitaya reaguj..prosim..
Napíš svoj komentár