So Shelby som sa chcel oddeliť sekáčikom na mäso, aby sme mohli čo najrýchlejšie preskúmať toto mesto, ktoré je o niekoľko tisíc rokov pozadu, ale Shelby začala plakať. Vraj sa bojí, že ju tu môžu vykastrovať tie obrázky na tyčiach, ktorým miestni hovoria dopravné značky. Neviem čo majú spoločné s dopravou, ale tá 40 v krúžku asi znamená, že sa na určitý úsek zmesti len 40 vozidiel. Keď sa tak ale dívam na tie čudné malé vozidla na ktorých je vzadu napísane „fabia“, alebo „ ford“ či „pasat“ tak ma napadá, že sa ich tam zmestí maximálne 30. Je to tu naozaj čudné.
86:94 Randálovského času
Shelby mi opäť začne nadávať, ale tento krát do päť nohej stonožky, vraj nemám toľko očumovať tie lode s kolesami a mám ísť hľadať to, pre čo sme vlastne tu. Prišlo mi to trochu ľúto, pretože som sa s tým jednobunkovým jazvečikom už skamarátil. Dal som mu dokonca aj meno –Belle- a začal ma už poslúchať. Nuž som musel ísť so Shelby hľadať sirup s príchuťou lesného ovocia a trubicu od vysávača.
Napínavý príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sagara
11. 9.sept. 2007 19:34
pekne
Napíš svoj komentár