V tmavšej uličke zakázanej štvrte, kde sa nechutní bohatí muži zabávajú na krásnych krehkých stvoreniach, stála o stenu opretá vysoká postava. Dlhý priliehavý plášť zvýrazňoval jej štíhlu postavu a dlhé tmavé vlasy, ktoré jej pozvolna padali cez ramená k tomu napomáhali. Mladé dievča očividne na niekoho, alebo niečo čakalo. Na tváry mala kľudný, až kamenný výraz bez akýchkoľvek emócii. Tak ako každú takúto noc...
O niekoľko blokov ďalej stála o stenu opretá ďalšia postava. Taktiež štíhla a vysoká v dlhom plášti s tmavými vlasmi. Takmer totožná s prvým dievčaťom. Aj ona na niečo čakala. Po chvíli z nedalekých dverí vyjde cudzí muž. Mohol mať tak okolo štyridsiatky. Viac sa zababušil do svojho plášťa a do rúk si fúkol závan teplého vzduchu, ktorý vytvoril bielu paru. Poobzerá sa po prázdnej uličke a potom sa vyberie smerom do zakázanej štvrte ďalej od centra mesta. No čakajúcu dievčinu v tieni si nevšimol. Tak isto si ani nevšimol, že sa vybrala za ním a sledovala každý jeho krok. Presne vedela, kam ju dovedie. Vďaka niekoľkodňovému sledovaniu vedela o všetkom, kde chodí a čo tam robí. Za nedlho sa ocitli v uličke, kde stálo prvé dievča. Muž okolo nej prešiel bez menšieho povšimnutia. Mal na práci niečo dôležitejšie, mal vyhliadnutú inú obeť. No druhé dievča sa na ňu pozrelo. Pohľady dievčat sa spojili a nik netuši, čo sa obidvom premietlo v hlave, no bolo isté, že si porozumeli na prvý pohľad. Spájalo ich predsa nejedno puto. Modrooké dievča sa bez akýchkoľvek slov pridalo k druhému zelenookému. Prvé dievča prikývlo, na čo obidve vytiahli z pošiev spopod plášťov dlhé, ostré, blyštiace sa katany. Ich ladné pohyby boli takmer nepočuteľné. Až keď sa rozbehli, si ich muž, ktorého prenasledovali všimol. To už však boli dvojčatá pripravené na útok.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
nimo
28. 9.sept. 2007 13:42
to má aj pokračovannie?
Napíš svoj komentár