Bill sedel v kresle v obývačke svojho domu a prepínal televízne kanály. Nudil sa a v telke nebolo nič zaujímavé. Zrazu, ale prepol na televízne správy. To, čo tam práve išlo ho zaujalo.
„Dnes podvečer našli traja lesníci telá piatich, už od utorka nezvestných mladých ľudí. Ich dokaličené tela boli nájdene v lese pri odľahlom mestečku Velvet, neďaleko lesného sídla rodiny Harkerovcov, ktorí boli taktiež zavraždení vlastným členom rodiny. Vtedy len sedemnásť ročný Tom Harker brutálne zavraždil vlastných rodičov a mladšiu deväť ročnú sestru. Polícia Toma chytila, ale keďže sa mladík psychicky zrútil, súd ho odsúdil len na niekoľko mesiacov väzby a následne na to ho preniesli na psychiatrické oddelenie, odkiaľ ho pre dobré správanie za jeden rok prepustili na slobodu. Tom sa vrátil do rodného mesta, ale jeho vražedné chúťky ho nepominuli. Niekoľko dní na to zavraždil mladé dievča, ktoré bolo údajne jeho priateľkou. Po tom, čo ju zabil niekoľkými bodnými ranami, zabil aj seba tým, že sa obesil vo svojom dome. Podľa miestnych obyvateľov sa v meste od tej doby dejú čudné veci a vraždy, ktoré zostávajú doposiaľ nevyjasnené. Obyvatelia sa domnievajú, že ide o ducha mladého Toma, ktorý ani po smrti nenašiel pokoj a nedokáže utíšiť svoju túžbu po krvy. Od tejto strašnej udalosti však prešlo takmer polstoročie, no záhadne vraždy sa dejú stále. Mladí ľudia aj napriek tomu toto miesto vyhľadávajú a tí, čo majú viacej odvahy sa vyberú aj do Harkerovského lesného sídla. No väčšina z nich na to doplatí svojimi životmi a niekedy sa tela vôbec nenájdu. Polícia si myslí, že sa niekto snaží pomstiť smrť Harkerovcov a mladej dievčiny a pre to nedoporučuje, aby sa ľudia k miestu činu približovali.“ Dopovie moderátorka večerných správ. Bill vypne televíziu a ešte chvíľu zostane tak sedieť a dívať sa ne čiernu obrazovku. Premýšľal. Miluje dobrodružstvo, adrenalín a záhady. Neveril, že by tam mohol chodiť duch toho mladého Toma. Bill je teraz v rovnakom veku ako on a neverí na duchov, či iné nezmysli. Je to obyčajný chalan, ktorý sa drží reality. Premýšľal, že by šli s partiou okuknúť toto miesto a prežiť strašidelnú noc v Harkerovskom sídle. Už pred tým čo-to započul o tomto mieste, ale nejako tomu nevenoval pozornosť. Ale teraz to bolo čosi iné. Niečo ho tam lákalo, niečo ho tam ťahalo tak silno, že by sa najradšej vybral hneď teraz a sám. Prudko vstal a bez toho, aby čo i len niečo povedal rodičom, sa vybral na ulicu, kde sa už pomaly začalo stmievať. Vybral sa pozdĺž ulice. Postupne obchádzal rodinné domy, až sa pri jednom z nich zastavil. Postavil sa predeň a chvíľu si ho len obzeral. Veľký rodinný dom namaľovaný na bledožlto a s peknou záhradou. To bol dom jeho kamaráta Troya. Prešiel cez malú záhradku po vydláždenom chodníčku až ku dverám a zazvonil. Keď dlhšiu dobu nikto neotváral, zazvonil ešte raz. Troyoví rodičia sú na služobnej ceste a u Torya nebolo zvykom, aby si neužil prázdny dom. Je mu to naozaj čudné, pretože sa v dome svietilo. Vezme mobil a vytočí Troyové číslo. Nezdvíha. Začne už zo strachom búchať na dvere a kým dlhšie búcha, tým búcha aj silnejšie. Za chvíľu sa rozletia dvere a v nich stál osuškou opásaný Troy a za ním v Troyovom rozťahanom tričku jeho dievča Jess.
„Čo blázniš človeče??!“ zasipí naňho prekvapený Troy.
Bill ostal zarazený. Mohol tušiť, že tu bude s Jess a budú sa venovať svojím záujmom.
„Sorry ak ruším, prídem teda inokedy.“ Povie takmer automaticky.
„Tak keď si nás už vyrušil, tak hovor.“ Odsekne podráždene Troy.
„Poď dnu Bill“ povie s Jess s úsmevom. Aspoň tá mala v sebe kúsok slušnosti.
Bill vojde do domu, Jess ho chytí za rameno a vedie do obývačky.
„Naozaj mi je ľúto, že som vás vyrušil.“ Povie Bill skôr len Jess ako aj Troyovi.
„To nevadí.“ riekne Jess. „A Troya si nevšímaj. Niekedy vie byť naozaj protivný.“ šepne mi, no druhú vetu povie hlasno tak, aby to počul aj Troy. Ten sa len urazene zamračí. Bill a Jess si sadnú na gauč a Troy zamieri do kúpeľne.
„Čo sa deje? Prečo si tak búchal?“ spýta sa ustarostene Jess.
Bill mal Jessicu naozaj rád. Bol to jej najlepší kamarát v ženskom prevedení. Rozumela mu a ako jediná ho dokázala pochopiť. Často uvažoval o tom, kam až siahajú jeho city k Jess, ale vždy si hovoril, že sa do nej nemôže zamilovať. Je dievča jeho kamaráta a to by predsa nešlo.
„Troy neotváral a nevedel som, že si tu aj ty. Myslel som, že sa mu niečo stalo. Keby som vedel, že máte dohodnutý spoločný večer, neprišiel by som.“ Ospravedlní sa.
„Ale Bill, to je v poriadku. Aj tak je dnes Troy akýsi divný a som rada, že si sem prišiel.“ Usmeje sa Jess a prisunie sa k Billovi bližšie. Bill pocíti, ako sa mu rozbúšilo srdce a začali sa mu potiť ruky. Vedel, že Jess miluje, ale snažil sa to skrývať. Jess si zasunie prameň svojich tmavých vlasov za uši a odokryje tak svoj krásny dlhý krk. Aj v rozťahanom tričku, ktoré mala ako nočnú košeľu vyzerala príťažlivo. Jess sa usmeje ešte širšie a nakloní s k Billovi.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
niwyiben  17. 8. 2007 00:10
no vyzerá to vcelku zaujímavo, dobre sa to číta, teším sa na pokračovanie len tak ďalej
Napíš svoj komentár