Stála tam...stála sama uprostred všekého. Mala predstavu o živote, plány, očakávania, pevné presvedčenie o tom čo robí, o tom čo cíti. Pozerá ako všetci utekajú, nedívaju sa okolo seba, nevnímajú ju. A pritom ona chcela vidieť len jedného človeka, jedného, ktorý by ju odtiáľ vzal a ona by sa zas cítila ako predtým, cítila by radosť a šťastie- cítila by sa byť konečne sama sebou, vo svojom tele.

Už dlho nepozná aká je sloboda, ako by to vyzeralo keby sa mohla rozhodnúť teraz, v tejto chvíli, podľa seba a nepremýšľať o dôsledkoch, nemyslieť na to, čo bude potom.

Utiecť preč...znie to ľahkovážne, znie to hlúpo, ale predsa tak krásne. Cítiť vietor vo vlasoch, slnko na tvári, utekať až kým bude vládať...

Verí v niečo celý život, túžby spájajúce sa s nájedejou, ktorú tak ľahkovážne niekto udupal a jej sa prevrátil život hore nohami. Stála tak pevne, bola taká silná, nebojácna, sebaistá...

Prečo sa v poslednom čase tak často mýli?
Prečo stále pochybuje?
Prečo tak veľa premýšľa nad zbytočnosťami?
Prečo zostáva stáť na jednom mieste?
Prečo sa nevie rozhodnúť?
Prečo si nevie dať život do poriadku?
Prečo neurobí to, čo chce?
Prečo sa necíti tak ako by chcela?
Prečo to všetko nemôže zmeniť?????????

 Blog
Komentuj
 fotka
metanefridia  31. 3. 2008 16:46
lebo ju vaznia ti, ktori by ju mali podporovat a ochranovat, lebo ju zviera okolity svet a ona sa nemoze nadychnut. nadychnut slobody. Chcela by som, tak velmi, urobit nieco, co by pomohlo. Ale co??????



Nenechaj sa udupat, uchran si svoju pravu podstatu za murmi svojej tvare, a potom to bude stat za to. Slubujem.
 fotka
aenema  31. 3. 2008 20:02
Salamka ma pravdu... Dokazes t Len treba... Vydrzat?

Ale isto sa ti to neskor zide
Napíš svoj komentár