Tolko toho je, tolko veci, potebujem aby ma niekto pocuval, aby to nebolo take...take predstierane. Je to ako cudesny svet do ktoreho ja nezapadam. Nezapdam do svojho zivota, neovladam ho.
V jednej chvili akoby som mala vsetko, otocim hlavu a nic tu uz neostane, prazdne miesta po tych co sa viac nestaraju...
Som tu stale, budem tu pre teba kedykolvek....znie to pekne vsakze? Ale stale to je len fraza, povedane slova...A kde su ti ludia ked ich potrebujem? Preco by som mala viac verit, viac naletiet na tie vsetky lzi a na tu podlost, ktorou mi klame do tvare o vacsine veci?
Chcela by som mat kamaratov, ktori by to brali tak ako ja, ktori by boli uprimni a nepredstierali...Je toho tak vela?
Povedat: prepac za vsetko zacnime od znova?
Nie radsej sa tvarme, ze vsetko je krasne a potom pride dalsi podraz a mam pocit ze sa mi nechce, nechce sa mi uz viac pocuvat ako to je fajn, nechce sa mi ani hovorit o tom vsetkom premlcanom, akoby aj ked ty na mna kasles, tvoje priatelstvo je jedna preetvarka za druhou a neviem neviem co si o tom ma naozaj mysliet, ako som mohla naletiet, viem o kolko viac ludi ti je prenejsich ako ja. Je to tak aj ked povies ze to nie je pravda....
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
2
no lamka ani ja a dufam ze mne nie a hlavne preto lebo ty vies o mne vela a my sme si to hovorili mnoho krat ako to je a preco si hovorime vsetko, dufam ze to vies ze ta lubim a ze mi mozes zavolat alebo napisat kedykolvek aj ked nie som peto ale som to ja. Ja!
3
! Nic nie su frazy. Ludia co vravia klamstva..su frazy My ta lubime... (i ja)
Napíš svoj komentár
Martinka, to nie je len fraza. Lubim ta!