Trinásty apríl alebo ´ VIOLENCE IN THE STREETS ´

Strach...bezmocnosť...úzkosť...beznádej...
Tieto pocity sa mi preháňali hlavou a oslabovali mi celé telo. Kolená sa mi triasli, ruky takisto. Necítila som silu, nebola som silná ako inokedy...

Ani neviem ako to celé po poriadku sformulovať, vypovedať, lebo potrebujem dať nadbytočný stres rýchlo preč...To ako som si neuvedomovala, že len tak na chodníku v tomto fakt malom mestečku sa ľahko stanete obeťou násilia, hoci so šťastným koncom...

Moja Osôbka, bola ako niektoré nedele aj dnes u nás. Fajn to bolo ako vždy. Idem Osôbku odprevadiť na vlakovú stanicu dlhým chodníkom cez stred mesta. Počujeme pár pokrikov, ale nejako tomu nevenujeme pozornosť. Zrazu zvuk kolobežky za nami. Otočím sa a vidím rómskeho spoluobčana uháňajúceho za nami. Ako to tak píšem ani mi to nepríde nejaké strašné, ale v tej chvíli som cítila, že prídu problémy, no myslela som, že sa z toho ľahko vyvlečieme. Dobehol nás a začal: ,,Chcete dostať?? Mám ti jednu prij##ať??´´ Typické správanie vnútorne nevysporiadaných a agrasívnych ľudí. Ďalej začal kričať na ďalších troch nasilnícky vyzerajúcich kamošov nech sa ponáhľajú aby nás dobehli. To nám už však nebolo všetko jedno a dali sme sa na útek, keďže ani jeden z nás nie je fyzicky disponovaný pre bitku. Našťastie tak po niekoľko desiatkách metrov sme im ako tak ušli a stretli sme aj pár ľudí, čo ma trochu uspokojilo. Najviac ma ale desilo, že bežali za nami dosť dlho. Chvalabohu, že naás nedobehli...

Viem, že toto je asi slabý odvar z tých všetkých násilností čo sa dejú okolo nás, ale pre mňa to bola fakt prvá skúsenosť, kedy sa niečo také týkalo aj mňa. A som naozaj rada, že sa to skončilo ako sa to skončilo...Nezabudnem na to, aký naozaj veľký strach som mala. Veď hodinu potom sa mi ešte triasli ruky. Bol to fakt otrasný zažitok!!!

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu