Áno, samozrejme .... šofér autobusu mi zas a znova zavrel dvere pred nosom....to sa mi ten deň pekne začína ... ako ináč ... ešte že mi za 15 minút ide vlak, ktorý mi stojí takmer rovno pred školou. Skočím si ešte kúpiť niečo pod zub a pomaly sa odoberiem na stanicu... Pohľad na smejúce sa dievčatá.... na zamilované páriky .... na ľudí vo veľkej šťastnej partii.... Všetkým im tak neuveriteľne závidím. A to som pred pár mesiacmi bola aj ja súčasťou niečoho takého podobného. Ruka v ruke s chlapcom uprostred nemalej partie kamarátov, kde boli záchvaty smiechu na každodennom poriadku.... Ako sa všetko dokáže tak rýchlo zvrtnúť... ako rýchlo človek môže ostať sám.... Pred vlakovou stanicou je ďalšia partia... Lačným pohľadom obšťastním ich ruku, v ktorej držia ten vytúžený tabakový výrobok ..... och, ako rada by som si aj ja zapálila... ako rada by som vyfúkla dym... ako rada by som mala v ústach tú zaujímavú chuť... Už je to týždeň, čo som nemala ani jedného púčika. Cesta vo vlaku mi ubehla pomerne rýchlo. Teraz mám pred sebou dlhý deň v škole. Keď som prišla do triedy, nikto sa na mňa ani nepozrel. Bez slova som prišla k mojej poslednej lavici, sadla si a pustila MP3... Každodenný stereotyp... začínam sa cítiť úplne neviditeľná ... Kde sú tie časy, keď ma spolužiaci radi videli? ... Kde sú tie časy, kedy som sa tešila na príchod domov, lebo už konečne uvidím všetkých tých, na ktorých mi záleží a opäť s nimi strávim pekné chvílky? ... Nechápem čo robím zle ... Mala som pocit, že som prestala existovať aj pre profesorov... Žiadne skúšanie, žiadne otázky ... proste si odsedím pár hodín v škole, a zas tá istá neviditeľná osoba ktorá prišla odchádza, zašiť sa do izby...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
