"Hej, ty malý ko**tko! Dáš to sem, alebo si minimálne týždeň nesadneš na tú svoju obéznu riť! " Zvreskla som cez zábradlie na môjho brata, ktorý utekal po schodoch s mojim mobilom. "Nedám a zavolám všetkým chalanom, ak chceš, ty krava! " Tak, takúto odpoveď som teda nečakala. Po chvíľke zápasov, ktoré tu opisovať nebudem som svoj mobil pevne držala v ruke a napchala som si ho do vrecka aby nemal šancu mi ho znovu vziať. Len nejako som sa pozastavila nad tým, či by azda nebolo lepšie, keby som mobil vôbec nemala. Veď tá vec normálne obmedzuje moju osobnú slobodu. Neveríte? Vezmime si to takto- môže vám hocikedy niekto zavolať a samozrejme sa od vás očakáva, že mu zdvihnete. Jáj a taký príjemný telefonát počas spánku nemá chybu. Skrátka, občas mám sto chutí mobil darovať prvému bezdomovcovi, ktorého zbadám. A v Trnave o nich núdza nie je, alebo ho rovno hodiť do Trnávky. Bez mobilu si dnes už ani život predstaviť nevieme. Uľahčuje nám život, ale zároveň nám ho komplikuje. Skrátka slúži nám, ale my ako daň za to musíme slúžiť jemu. Našťastie, má jedno malé tlačítko, ktorým ho môžme vypnúť...

 Je to možné?
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
moniqas  17. 2. 2009 14:17
ja bez mobilu... v pohode prežijem, aj mesiac, nik ma notrevuje, nik ma nikam nevola, je pokoj. Ked chcem niekomu zavolat zavolam, napisem a je vec vybavena. Nejako nie som na nom zavisla... skor na internete
2 
fotka
antifunebracka  19. 4. 2011 23:43
stotoznujem sa s predchadzajucim komentom
Napíš svoj komentár