Na schodoch pred jedným z obchodov na námestísedel malý zlatovlasý chlapec. Mal sotva 5 rokov. Odetý bol v tenkej nočnej košieľke a nôžky mal úplne bosé. Jeho malé telíčko sa celé triaslo od zimy a mráz mu sfarbil líčka domodra, ale chlapec nepreriekol ani slovo. Iba meravo sedel na chladných kamenných schodoch a uprene hľadel kamsi do neba.
Vtom išla okolo tučná pani s malou dcérkou, ktorá sa gúľala ani obrovský balón. "Cukríček, nepozeraj sa na neho, to nie je nič pre tvoje čokoládové očká,"povedala tučná pani svojej dcérke a ťahala ju preč. Zlatovlasý chlapček ďalej meravo sedel na schodoch a zrak upieral na tancujúce vločky. "Zmizni z mojich schodv,"zavrčala majiteľka obchodu,"odháňaš mi zákazníkov!" Chlapec sa ale tváril, že nepočuje. Nahnevaná obchodníčka vysypala na neho kôš so smetím, ale chlapec sa ani nepohol.
Ľudia prechádzali okolo neho, ale nikto si ho nevšímal. Jednej staršej žene v otrhanom vlnáku, ktorá už dlhšie sledovala toto smutné divadlo sa neboráka chlapca uľútostilo. Podišla k nemu, zabalila ho do otrhaného vlnáku, zobrala na ruky a odniesla k sebe domov.
Posadila ho do neveľkej miestnosti, ktorá bola jedinou miestnosťou bytu. Uprostred nej bol drsný stôl, dve stoličky, nejaké skrine a malý vianočný stromček ozdobený iba medovníkmi. Z miestnosti sa dalo vyčítať, že žena žije sama. naložila mu za misku horúcej rybacej polievky a chlapec sa s chuťou pustil do jedla.Keď dojedol prehovoril:"veľmi ti ďakujem, že si ma nenechala mrznúť vonku a dala si mi aj jesť. Tvoju štedrosť rád odmením, povedz si, čo chceš." Žena mu na to len odvetila:"chlapče zlatý, ja som takto šťastná, jediné, čo mi chýba je kapor, ktorého som nezohnala." Chlapec sa len pousmial a v zápätí na stole ležala obrovská misa s pečeným kaprom. Žena si pretrela oči a spýtala sa zlatovlasého dieťaťa, ako je to možné? Dieťa len odvetilo:"ja som Ježiško. Chcel som zistiť, ako sa ľudia k sebe správajú, a preto som sa vybral medzi nich.Dnes sú Vianoce a ty si ich zaslúžiš prežiť lepšie.“ Lusklo prstami, stôl sa zaplnil dobrotami a pod stromčekom sa objavila kopa darčekov. Žena neverila svojim očiam:"dieťa moje, ďakujem ti!" "Ja ďakujem tebe, lebo si mi ukázala, že ľudia s dobrým srdcom ešte nevymreli. Ale už som ťa dlho zdržal. Tvoje vnúčatá sú už na ceste. Dovidenia,"dieťa sa pousmialo a zmizlo. Žena mu len zamávala, ale ono už bolo preč.
Ktosi zaklopal na dvere. Žena išla otvoriť a pred dverami stáli jej vnúčatká. Keď zbadali plný stôl dobrôt a darčeky, boli nadšené. Ihneď sa pustili do vybaľovania darčekov.
Starej žene na vráskami zbrázdenej tvári zažiaril úsmev spokojnosti a spod mihalníc sa jej skotúľala krištáľová slza dojatia. Otočila sa smerom k oknu akoby sa ešte z chcela poďakovať zlatovlasému dieťaťu.
neskôr, keď boli všetky darčeky rozbalené, sadli si k štedrovečernému stolu a starká začala rozprávať vnúčatkám príbeh o dieťati so zlatými vláskami...
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
srdce1357
24. 11.novembra 2008 15:12
pekné, vianočné
3
strasne sa mi to paci uplne krasny pribeh a este krajsi uvod a koniec ... peckaa
Napíš svoj komentár