Vždy túžil som rýchlo výrásť,
dnes volám tie časy späť.
Chcem roky navyše zo sveta zniesť,
strhnúť si starostí náplasť.

Cítim sladkú vôňu minulosti,
počujem výkriky veselé,
vidím očká malé, nesmelé,
ešte sú plné úprimnosti.

Skôr než ich skazia roky,
skôr než spoznajú tajomstvá dospelých,
mám chuť vrátiť sa do dôb nie tak dávnych,
chcem obuť si, zase raz, detské topánky.

Láka ma plávať životom nevinným,
naháňať vánok po lúke,
zadržať bublinu v ruke
a chamtivosť nechať iným.

Svet bez jaziev zo zákerných bojov,
svet, čo ozýva sa smiechom,
svet, kde platiť stačí úsmevom,
zostal len obrazom z mojich snov,
obrazom, čo zapadne v albume spomienok.
A môj pár zošúchaných detských topánok,
tam za vrstvou prachu ukrytý,
už zostane naveky zabudnutý.

 Blog
Komentuj
 fotka
zabudnuta  5. 11. 2010 23:23
je mi to blízke...peknéé
 fotka
bunnyboy  6. 11. 2010 17:47
veľmi pekná báseň
Napíš svoj komentár