Ach, tento vtip je úplne skvelý a s Aďkou sa na ňom smejeme dodnes.
Nikto si už presne nepamätá, že kedy sme sa zoznámili, ale jedno čo viem určite je to, že to bolo za čias zborových. Aďka je jedným z mála ľudí, ktorí chápu môj humor. Najviac to bolo vidno na sústredeniach. Pamätám si ako Aďka odhalila zločin, ako vďaka nevinnému klamstvu sme celé sústredenie rozprávali príhody o Anči a Romankovi a ešte na našu skvelú interpretáciu skladby I miss you v slovenskom prevedení Ajmešuáá (spev, gitara – Aďka, klávesy – ja, bicie – Dia a husle – Zuzka). Naším pravidelným rituálom je dávanie si darčekov na Vianoce a na narodeniny. Na tom nie je nič čudné…Ale ono to skončí každý rok tak, že tie vianočné darčeky si dáme na narodeniny. Nestretávame sa často, a preto si ich aj dlho nosíme. A takto to dopadne. Toto je inak jedna z nevýhod…stretávame sa totiž len raz za týždeň a nie je to pravidlom. No napriek tomu som rada vždy, keď ju stretnem a dúfam, že aj ona.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár