Láska z diskotéky

Parket bol plný tancujúcich ľudí, medzi ktorých sa mi veľmi nechcelo. Sestra ma však rázne potiahla a pošepla mi, aby som sa bavila.
-Tancuj, vyzval ma aj Matúš, sestrin frajer a najlepší chalan akého som poznala.
Započúvala som sa do hudby a celkom sa oddala tancu. Segra s Matúšom si vymenili prekvapene pohľady.-Super ti to ide, usmiala sa Monika. Po dvoch hodinách šialeného tanca sme si všetci traja išli oddýchnuť do vedľajšej miestnosti, kde bol bar.
-Čo si dáte dámy? Spýtal sa Matúš.
-Kofolu, odvetili sme naraz.
-Vidno, že ste sestry, odišiel so smiechom k pultu.
Keď sme sa napili, sestra s Matúšom chceli isť hned na parket, no ja som bola unavená, tak som povedala, že ostanem ešte chvíľu sedieť a potom prídem za nimi.
-Dobre, sestrička.. a dávaj si pozor na opilcov, dodala Monika.
-Jasne, odvetila som pohoršene.
Z nudy som začala hrať na mobile super maria, keď ma niekto oslovil.
-Ahoj kocka. Môžem si k tebe sadnúť?
Prikývla som a on si sadol tesne vedľa mňa.
-Čo to tu tak sama hm?
-Som tu so sestrou a jej priateľom. Oni teraz tancujú.
-Aha. A ty máš priateľa?
-Nie.
Po tom, čo som to povedala sa ešte viac prisunul ku mne. Polozil mi ruku na koleno a uprene sa mi zadíval do oči.- Veľmi sa mi páčiš, skonštatoval.
Neznášam komplimenty, vyhŕkla som.
-Naozaj? Máš nádherne vlasy, povedal a pohladil ma jemne po nich. Naklonil sa k mojej tvare chcel ma pobozkať, no ja som sa hneď spamätala.
-Ja.. musím isť na záchod, zakoktala som a rýchlo vstala.
-Fajn, odprevadím ta.
-To nemusíš, odvetila som a ako strela vyskočila zo sedačky. Na záchod sa mi vôbec nechcelo, to bola len zámienka, aby som sa ho zbavila.
Ešte že som nasla sestru s Matúšom.- Si nejaká bledá! Poznamenala Monika, keď som sa pri nich zjavila.
-Práve som usla pred jedným nápadníkom.
-Usla? Co bol dotieravý?
-Áno. Chcel ma pobozkať!
-Napokon si tu aj frajera nájdeš, dodal Matúš so šibalským úsmevom.
-Isto nie.
Ja som si predstavovala, že sa so svojou osudovou láskou zoznámim v horách. V duchu som videla ako schádzam dolu strmým chodníkom, potknem sa..A zrazu sa objaví on, z batohu vytiahne obväz a poranené koleno mi jemne obviaže. Ja sa doňho zaľúbim a on tiež. A potom budeme spolu často chodiť do hor...
-Možno ta ten pravý čaká tu na diskotéke.
-Neverím.
-Idem na záchod, povedala som. Tentokrát som už naozaj musela isť.
Keď som sa vrátila, Matúša s Monikou som nikde nevidela. Znepokojene som si stala k stĺpu a
ocami ich hľadala v dave. Však oni prídu, upokojovala som samu seba.
-Nezatancuješ si so mnou, ozve s vtom za mojim chrbtom najkrajší hlas aký som kedy počula. Otočím sa a pozriem do tvare vysokého plavovlasého chalana s modrými ocami.
-Jasne, počujem sa povedať.Som ako v hypnóze..Je to neskutočne..Odvádzaš ma na parket a ja mam pocit, že snáď snívam..Tancujeme blízko seba, dívame sa do oči..a ja sa cela chvejem...od šťastia..Je to zvláštne nádherne..
-Ako sa voláš? Spýta sa zrazu narušiac čarovnosť tej krásnej chvíľky.
-Lucia, odvetím mierne sa červenajúc.
-Pekne meno. Ja som Martin. Čo keby sme si niekde sadli?Je tu príliš veľký hluk na rozprávanie, povedal a nežne sa usmial.
-No môžme.
Pobrali sme sa do vedľajšej miestnosti, v ktorej som zazrela segru aj s Matúšom v objatí.
- Ahoooj, kývol mi Matúš.
-Kto to bol? Spýtal sa Martin.
-Moja sestra s priateľom..
-Si tu s nimi, či aj s niekym iným ešte?
-Len s nimi.
-Ja som tu s kamarátom.Ten teraz niekde namotáva akúsi brunetku, uškrnul sa Martin.
Sadli sme si, ty si kúpil džús a akýsi alkohol.
-Na naše zoznámenie, štrngli sme si.
-Vypili sme to a potom si sa ma začal pýtať na záľuby.
-Rada sa korčuľujem, čítam..a chodím na túry do hor.
-Vážne? Prerušil ma.
-Áno už od mala. Milujem prírodu..
-Aj ja..Inač na budúci týždeň v sobotu sa chystám do Rohacov..ak by si chcela, možeš isť so mnou..bol by som veľmi rad.
Predstavila som si ako spolu kráčame strmým chodníkom, ja spadnem, ty mi podáš ruku a spýtaš
sa: Neublížila si si? Ja sa pozriem do tvojich modrých očí a odvetím: Nie. A potom pomaly zostupujeme držiac sa za ruky..a moje srdce poletuje..
-Tak išla by si?
-Áno, zvolám v návale eufórie.

O rok neskor

-Vieš že som nikdy neveril, že stretnem dievča svojich snov práve na diskotéke? Pozrie Martin na mňa a pohladí ma po tvári.
-Ani ja. Myslela som si, že toho svojho princa spoznám práve v horách.
-Heeeeeej vy dvaja! Poďte už konečne jest lebo vám nič neostane, ozve sa z obloka nahnevaný Matúšov hlas.
-Hej, už ideme.
Vstaneme z trávy a poberieme sa do chaty, ktorú Martin nedávno kúpil..Je ukrytá v horách len neďaleko od našich najväčších veľhôr.
-Konečne ste tu, vy lenivci, zvolá Matúš, keď sa objavíme v kuchyne.
-Tu mate tie palacinky s lekvárom, položí nám ich na stôl.
-Perfektne chutia, pochválim jeho kulinársky výtvor.
-Ďakujem, ved som snažil, aby boli dobre.
-Inač čo hovoríš na chatu?
-Je ohromná..útulná.. a to ticho okolo na nezaplatenie.
O chvíľu sa z vráti aj Monika s náručou plnou dreva, ktorú hodí do ohňa.
Vzápätí začne za oknami liať ako z krhly. Sadneme si ku kozubu a Matúš nám prinesie sušienky a arašidy. Opriem sa o Martinovo plece a v duchu si želám, aby tato krásna chvíľka tak rýchlo neskončila.
Zadívam sa ti do očí a čítam v nich to čo už dávno viem... Vieš čo cítim, ja cítim to tiež, spomeniem si na slova jednej pesničky.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu