na cestu len mesiac svieti,
moje telo sa lúči s bavlnou,
všetci odviazaní ako deti.
Voda mi siaha po kolená,
o chvíľu ma pohltí temnota,
necítim sa byť vyvolená,
obklopuje ma samota.
Ponáram sa, plávam hlbšie,
voda je ja a ja som voda,
moje srdce, čoraz tuhšie,
načo mu je sloboda?
Keď už telo kyslík žiada,
vznášam sa k hviezdnej oblohe,
ktovie kto ma najviac hľadá,
keď vzlietam v anjelskej podobe.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
21. 12.decembra 2021 17:35
de mam koment dpc
Napíš svoj komentár