Mierne klusáme prázdnym Pustom,
pod neplodnej byle k vyhlodanému stromu
a občas kúsok späť,
náhliac sa,
niekam...
Veterný Čas
ohýba steblá a láme konáre,
hvízda éterom o troch priestoroch,
vibruje a roztriasa
vzduch a smog...
...ich...
...vás...
...nás...
A my?
sami sa objímame,
sami sa hladkáme,
sami sa tešíme,
sami sa milujeme,
v zmysle aktu, i ako stav,
sami sa obliekame
do posledného smokingu.
Len sem-tam niekomu cudziemu
sami seba
požičiame.
Poznámočka: Trochu mi to tu rozhodilo formátovanie, fuck.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár