Nemysliacitvor bol vonku, popíjať po dlhšom čase v hlavnom meste. Zavítal aj do jedného bratislavského podniku, postával tam a čakal, kým sa dostane k svojmu prídelu vodky. Akási slečna sa naňho zadívala, s miernym zakopnutím ladne preplávala pomedzi stôl naložený prázdnymi pohárikmi a lavicou, obdobne naloženou opitými luďmi a zastavila sa pred Nemysliacimtvorom.
"Ahóóóój, ja som Sisááá a ja som opitáááá!" povedala podávajúc Nemysliacemutvorovi ruku.
"Ja som Rastislav a velmi ma teší." Rastislav je meno, ktoré si občas požičiam, keď sa mi zdá, že povedať pravé meno by nebolo výhodné. Vynútila si dva bozky, z jej strany boli mierne oslizené.
"Ja som Sisááá a ja som opitáááá! Ty si optýýýýý?"
"Nie, nie, bohužial, ešte som to nestihol."
"Si peknýýýýý...."
"Ďakujem."
"Máš frááájéééérku?"
"Nie, nie, vyhýbam sa tomu."
V tomto momente prizerajúci sa kamaráti prestali ctiť spoločenské konvencie a hlasno sa rozosmiali.
"Príííídeš do sááábka?"
"Isteže, mám tam namierené," klamal som.
"Táááák sa vidííííméééé."
Ešte dva vlhké bozky na líce a je hotovo. Aspoň som vylúčil jeden podnik, kam som sa určite nechcel ísť pozrieť.
Ako Rastislava ma poznajú aj v jednej pražskej krčme, kde som vyplatil účet na 13 bielych rusov, dve minerálky a ďábelský toast, po čom majitel krčmy vyhlásil: "Rosťa už má všechno zdarma."
Ja zvyknem používať Renátu. Zatiaľ sa osvedčila. A tieto príhodičky... No stáva sa. Aj keď takáto reklama ženského pohlavia nenahráva do karát emancipácii. No ale dá sa s tým niečo robiť? (rečnícka otázka nečakám odpoveď )
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.