„Ide sa bojovať,“ podotkla Kat a vyrazili sme z parkoviska na chodník do školy. Bohužiaľ tam stálo päť chalanov v strede a vítali sa.
„Aha,“ povedal jeden a všetci sa na nás obzreli. Ja ako správny zbabelec som ich obišla po tráve. No Kat? Tá nie. Pekne si počkala kým urobili miesto a ticho prešla pomedzi nich. Samozrejme, že si ju tým pádom pekne obzreli a venovali pohľad jej zadku až kým nedošla ku mne.
„Trápne,“ povedala som jej no ona sa usmiala.
„Trápne bolo skôr tvoje chovanie. Pozri, toto je nová škola. Začni žiť inak.“
„Ja nepotrebujem žiť inak. Ďakujem,“ jemne urazene som odvrkla a ticho sme kráčali až do riaditeľne. Riaditeľka nás privítala, podala nám rozvrh a vysvetlila kde máme triedu. Tak sme začali zase blúdiť po obrovitánskej škole. Konečne sme našli triedy a hľadali na dverách 4.B. Bola prestávka a skoro ma trafila jedna futbalová lopta. Len tak tak som sa uhla.
„Nedávate pozor debili?“ skríklo nejaké dievča vedľa nás a hodila loptu späť. Šokovane sme sa obzerali.
„Vás som tu ešte nevidela,“ prihovorila sa nám.
„Sme tu prvý deň,“ priznala Kat,“ ja som Kat a toto je moje dvojča Nena.“
„Teší ma. Ja som Olívia,“ predstavila sa nám čiernovlasá kučeravá štíhla baba,“ v ktorej ste triede?“
„4.B.“
„Potom ste u nás,“ usmiala sa,“ nasledujte ma,“ udala smer. Prišla som si ako húska ktorá nasleduje mamu. Popri čítaní ceduliek na dverách tried som si niečo všimla.
„Tu sú triedy až do H?“
„Nie,“ rozosmiala sa,“ tu sa triedy rozoznávajú podľa športu. A ako atletika. F ako futbal. G ako gymnastika. H ako hokej.“
„Ach tak,“ pochopila som a vošli sme do triedy. Hneď som zbadala skupinky. Márne som dúfala, že na tejto škole to nezažijem. Sadli sme si s Kat do úplne zadnej prázdnej lavice. Olívia si sadla sama pred nás. Chvíľku sme sa rozprávali až kým neprišla profka a nezačala sa nám slovenčina. Robila som si poznámky do laptopu, zatiaľ čo Kat si samozrejme pridala Olíviu na facebook a písali si. Vkuse jej pípal mobil a odpisovala.
„Nie je podstatou školy niečo sa naučiť?“ spýtala som sa jej keď po stý krát vibrovala celá lavica.
„Maturitný ročník je celý o opakovaní. Rob poznámky a potom si ich stiahnem,“ nelámala si s tým hlavu a ďalej sa zabávala. Prevrátila som očami ale keďže som ju poznala, neriešila som to.
Po úpornom dni sme konečne došli na obed. Jedáleň nebola nič moc, no že vraj tam dobre varili. Vzala som si obed a sadla si spolu s Olíviou a Kat.
„Nie je tu nejak prázdno?“ všimla si Kat.
„Počkaj kým prídu hlavné hviezdy,“ začala jesť polievku.
„Hviezdy? Aj také sú na tejto škole?“
„Áno. Hlavne hokejisti a gymnastky. Čo dodať? Prázdne hlavy a anorexia sa priťahujú.“
Vybuchli sme smiechom a ďalej jedli. Keď v tom sa ozval neskutočný hluk a do jedálne vbehlo veľa chalanov a pár báb. Chalani sa strkali, brali si jedlo a baby sa nahlas rozprávali. Zrazu som si uvedomila, že vidím Mikea. Usmieval sa a čakal v rade. Až teraz som si všimla popri jeho krátkym hnedým vlasom, nie príliš vysokej postave a úchvatným svetlo modrým očiam, že má trošku krivé zuby. No neskutočne mu to pristalo.
„Čo vieme o Mikeovi?“ spýtala som sa Olívie.
„Mike Anderson? Rúbeš trošku vysoko. Teda príliš vysoko,“ na rovinu mi odpovedala.
„Hviezda?“ tipla som si.
„Najväčšia. Pár školy s Dianou Frejovou. Síce pred týždňom mal ževraj Mike na fb, že sa rozišli no stavím sa, že do týždňa sú zase spolu,“ kývla hlavou smerom k nej. Bola to vysoká blondína s neskutočne tenkým pásom, dosť veľkým poprsím na gymnastku a dokonale upraveným zovňajškom. Aktuálne mala minisukňu, ktorá vyzerala ako hrubší opasok a blúzku dosť krátku na to aby bolo vidno piercing v pupku.
„A čo ten vedľa Mikea?“ spýtala sa Kat.
„Andreas. S Mikeom sú najlepší kamaráti. Vy si teda viete vyberať. Najväčšie hviezdy,“ pokrútila hlavou a dojedla polievku.
Andreas mal dlhšie čierne vlasy, hnedé prenikavé oči a taktiež už na pohľad cez tričko vyšportovanú postavu.
„A s kým chodí Andreas?“
„Nikým,“ odpovedala Olíva Kat,“ on je skôr na užívanie si. Čo kráskam gymnastkám vyhovuje.“
„On bol medzi tými chalanmi z rána pri chodníku,“ spomenula som si.
„Áno. Veď to,“ usmiala sa Kat. Keď sme obedovali, všimla som si správanie školy. Presne bolo vidieť kto je kto. Hokejisti obklopení gymnastkami ktoré im sedeli na kolenách, rozprávali sa, smiali, bozkávali a ukazovali zvyšku školy, že sú nuly. Čo pri takomto správaní aj bolo patrične dokázané. No Mike každopádne na Dianu nereagoval. Sadla si k nemu a Andreasovi no po chvíli nahnevane odišla. Čo som si ale uvedomila bol Andreasov pohľad na Kat. Tá ho ignorovala a rozprávala sa s Olíviou a mnou.
Na druhý deň som hneď mala prvú biológiu. Keďže moje plány o budúcnosti boli smer medicína, biológia a chémia boli kvôli prijímaciemu testu to hlavné. Čo sa týkalo Kat, tá mala iné ciele. Milovala jazyky a musela som uznať, že jej šli lepšie ako mne. Preto mala namiesto bioly franinu. Rozdelili sme sa na chodbe a pozrela som do rozvrhu. Biola bola v učebni biológie číslo 218. Šla som ho odložiť, keď som si všimla niečo menším dopísané pod učebňou. 4.B, 4.G dievčatá. Skoro som odpadla. Čo?!
Len čo som vošla do triedy, zbadala som rozdiel hneď na prvý pohľad. Vpredu pár báb trošku menej atraktívnych a vzadu dokonalé, vyobliekané, krásne vysoké baby. Rozprávali sa na celú miestnosť akoby im to tu patrilo. Jedna sa česala, druhá si pilníkovala nechty, ďalšia sa hrala na tablete, ďalšia si robila vrkoč a podobne. Smutne som skonštatovala ťažký posledný rok biológie a sadla si do jedinej voľnej lavice. Pred Dianou. Očividne sa ich moje spolužiačky a spolužiaci z triedy B báli. Keď som si sadala, pozreli na mňa akoby som trpela nejakou chorobou. Nevšímala som si ich a zapla si laptop.
„Mike sa s tebou ešte stále nebaví?“ spýtala sa jedna z báb Diany.
„On sa doplazí. Debil. Ževraj náš vzťah nemal budúcnosť. Pochopíte?“
„Už je za chvíľu október. S kým pôjdeš na Vianočný ples?“
„Karmen prestaň!“ trepla do lavice. Až som nadskočila,“ dovtedy sa Mike umúdri. Lepšiu partnerku nenájde.“
„Prečo nejdeš po Andreasovi?“
„Prosím? Mám sa uspokojiť s druhým, keď môžem mať prvého, najslávnejšieho na škole?“ vyslovila tak arogantne, ako som ešte u nikoho iného nepočula,“ som azda ako títo chudáci? Byť béčko? Nikdy.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
1dada5
13. 1.januára 2013 20:11
do teraz som tvoje príbehy nečítala ale od terz ich začnem.... strašne ma zaujali
Napíš svoj komentár