Celá dvojhodinovka bola katastrofa. Nerešpektovali ani profesorku a stále mali pripomienky. Po vyčerpávajúcich chvíľach som šla na jedinú hodinu, ktorá ma strašila a ktorú by som najradšej nikdy nepoznala a nemala. Telocvik.
„Ahoj,“ pozdravila ma Kat s Olíviou pred šatňou. Prikývla som a vošli sme dnu.
„Ou,“ zastala som. Bolo tam plno báb. Mali sme jedinú dievčenskú šatňu a naraz telocvik my, gymnastky a atletky. Predrala som sa medzi všetky a našla si miesto pri Kat a Olívii. Pokojne sa prezliekali. Mne to ale robilo problém. Vzala som si veci a šla na koniec šatne kde sa nachádzali sprchy a wcka. Otvorila som jedno wcko, zamkla sa, zložila dosku a prezliekla sa v súkromí. Po chvíli som si uvedomila, že vo vedľajšej kabínke sa ozývajú divné zvuky. Vykukla som a vtedy sa otvorila aj vedľajšia kabínka. Vyšiel nejaký chalan a zmizol za dverami úplne na konci. Nevedela som čo tam je. Potom vyšla baba z G a odkráčala smerom späť do šatne. Ohromene som sa vrátila ku Kat a Olívii.
„Práve som bola na wc a asi som počula dvoch ako si to rozdávajú v kabínke,“ odkladala som si veci.
„To je možné,“ odpovedala Olívia a dokončila si vrkoč.
„Tu je to bežné?“ nerozumela som.
„Hej. Na konci sú dvere do šatní chalanov. Nikdy nie sú zamknuté,“ flegmaticky podotkla.
Mne to prišlo choré.
„Pozri,“ usmiala sa na mňa Olívia keď videla môj znechutený výraz,“ sú to športovci. Vyhrávajú medaily a chodia po súťažiach v jednom kuse. Nemôžu piť ako ostatní mladí. Majú tvrdé pravidlá a niekoľko hodinové tréningy. Tak čo spravia? Ako sa zabávajú? Sexom. Vždy a všade.“
Pokrútila som hlavou aby som vyhodila túto spomienku a zbehli sme dole do telocvične. Musím uznať, že telocvične tu mali úchvatné. Horšie bolo, že som v nich mala cvičiť. Neznášala som to! Fuj! Našťastie mali G a A vlastné telocvične. To ale nezmenilo nič na tom, že po desiatich minútach som chcela umrieť.
„Po tele ste strašne ľamravé!“ skríkla po nás profka,“ vezmite si všetky švihadlá.“
„Kat zlom mi ruku,“ otočila som sa na ňu.
„Šibe ti?“ smiala sa,“ proste to pretrp a bude.“
„Radšej pretrpím zlomenú ruku ako telesnú.“
„Nedudri,“ chytila ma a ťahala ku krabici so švihadlami. Tá bola prázdna. Všetky spolužiačky dookola mali švihadlá okrem nás dvoch.
„Jáj, vy ste k nám prišli neskôr. Zabudla som pripočítať dve švihadlá. Choďte si po nejaké do posilňovni,“ rozkázala profka.
„A posilňovňa je kde?“ spýtala sa Kat.
„Musíte ísť vonku z telocvični a naľavo je chodba. Tam to nájdete.“
Kat sa otočila a vyrazila. So smrťou v očiach som kráčala za ňou. Vyšli sme na chodbu lenže tam bolo veľa dverí.
„Čo keby sme sa vrátili až na koniec a povedali, že sme zablúdili?“
„Nen vieš čo je tvoj problém? Nevieš sa na veci pozerať z lepšej stránky. Telesnú raz za týždeň zvládneme.“
„Ty hej, ja nie,“ povedala som zúfalo.
„Ticho,“ zastavila ma a započúvali sme sa. Počuli sme hlasy. Hneď sme pochopili, že idú z otvorených dverí asi päť metrov od nás. Postavili sme sa za ne a počúvali.
„Tak som ju nechal. Som príliš mladý na to aby som čakal na sex do pol roka chodenia,“ hovoril nejaký chalan. Popri tom sa ozývalo vŕzganie a buchot strojov na posilovanie.
„Si hrozný. Vieš to?“
„Zas ty milý Mike si debil. Diana sa ti pchá do riti a ty ju necháš.“
„Keby som mal chodiť s babou len preto, že sa mi podlizuje a urobí všetko čo poviem, môžem si vyberať z pol školy.“
Fú.... ten ale mal o sebe mienku. No napriek tomu som sa usmiala. Nie je sviniar.
„Každopádne si stále myslí, že si jej,“ povedal tretí.
„Dal som jej košom a nemienim sa k nej vrátiť. Berte si ju vy keď chcete. Idem si po vodu,“ ukončil a bola počuť chôdza. Stále som bola mimo z toho, že Dianu nechce, keď ma Kat chytila za rameno.
„Nen!“ pošepkala no neskoro. Neuhla som sa ako ona a dvere mi vrazili rovno do hlavy. Spadla som na zem.
„Preboha!“ ozvalo sa a nevnímala som nič dookola. Chytila som si hlavu a začala som vnímať. Kľačali nado mnou dvaja ľudia. Kat a Michael. Teraz som ho videla dokonale. Mal neskutočne krásne oči. Takú zvláštnu modrú farbu som ešte nevidela. Ako nebo.
„Si v poriadku?“ spýtal sa. Tou vetou ma vrátil do reality.
„Ehm... áno,“ snažila som sa postaviť.
„Prepáč. Nevedel som, že si za dverami,“ pomohol mi na nohy,“ inak ja som Mike.“
„Ja...“
„Čo sa deje?“ prišiel za nami aj Andreas. „Super“.
„Nič,“ odpovedala Kat,“ len nás poslala profesorka po švihadlá do posilňovne. A vtedy Mike šiel vonku a trafil Nenu dverami.“
„Presne,“ prisvedčila som.
„Vážne? A nepočúvali ste?“ uškrnul sa na ňu Andreas.
„Vás? Nie. Prečo by sme mali?“ prekrížila si ruky.
„Neviem,“ obzrel si ju odspodu až hore. Mala obtiahnuté čierne legíny a biele tielko.
„Vážne ti nič nie je?“ nevšímal si ich Mike a obzrel si moju hrču na čele.
„To prejde. Som nešikovná. Nedávala som pozor.“
Usmial sa na mňa. Tá dokonalosť. Ešte aj jemne krivé zuby pôsobili dokonalo na takom človeku ako bol on.
„Nebývate náhodou oproti mne?“ spýtal sa Mike. Srdce už aj tak divoko bijúce zrýchlilo.
„Áno. Ja som Nena a toto je moje dvojča Kat.“
„Vy ste susedia? Nepochválil si sa,“ spýtal sa Andreas a stále nespúšťal oči z Kat.
Ani som nevnímala čo hovoria, len som pozerala na dokonalo krásnu tvár.
Keď v tom ma prebralo: „ehm ehm.“
Všetci štyria sme pozreli do boku a stála tam Diana. Dokonalo vo svojej kráse.
„Ahoj zlatko,“ usmiala sa ako priceznička a došla k nemu. Chytila Mikea za ruku.
„Diana ja nie som tvoje zlatko,“ pustil ju.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa jemne dotknuto.
„Menší úraz. Ale teba by nemalo čo bolieť. Nemáš totiž mozog,“ doberal si ju Andreas.
„Myslíš, že si vtipný?“
„Nemyslíš, že si trápna, ako za ním doliezaš?“ na odplatu sa jej spýtal.
„Dovolíš mu takto sa so mnou baviť?“ prekrížila si ruky s pohľadom na Mikeovi.
„Ja s tebou už nič nemám. Nemám dôvod sa ťa zastávať.“
Musela som sa usmievať. Ten pohľad ako jej to dávajú zožrať stál za to.
„A ty sa čo vyškieraš? Okuliarnička,“ urazila ma.
„Diana prestaň. Choď späť na tréning,“ povedal jej Mike.
„Jej sa zastávaš?“ neverila.
„Predstav si.“
Tie slová ju zrejme odrovnali lebo sa nafúkla a odišla.
„Tak kde sú tie švihadlá?“ ukončila trápne ticho Kat.
Andreas sa vrátil do posilňovne a dve nám doniesol. Poďakovali sme a šli. Kat sa usmievala.
„Čo je?“ nerozumela som.
„Obzri sa. Pozerá za mnou?“
Opatrne som sa obzrela a Andreas hľadel ako odchádzame. Respektíve ako odchádza Kat.
„Ide po tebe ako mucha na med,“ obdivovala som to.
„Nič nové.“
Áno... po Kat vždy išli chalani. Čo sa ale nedalo poprieť a za čo som si Kat vážila bolo, že nechodila so všetkými. Napríklad teraz nemala nijakého chalana. Keď už, tak to bolo na dlhé mesiace. Najkratší vzťah mala pol roka. Vždy mala dotyčného rada.
„Mike už šiel do posilňovne,“ povedala som smutne.

 Blog
Komentuj
 fotka
hereiam  4. 1. 2013 15:40
mám otázku, že oni teda chodia do akej triedy? Biológia alebo ako?
Napíš svoj komentár